Ako to chodí na vysokej škole

Na internetových stránkach jednotlivých vysokých škôl sú zvyčajne k dispozícii aktuálne informácie pre záujemcov. V prvom rade odporúčame pozrieť sa na ne, keďže škola si môže pravidlá prispôsobiť. V nasledujúcich sekciách stručne zhrnieme, ako to zvyčajne funguje.

Vyberáte si školu / fakultu? Odporúčame pozrieť: porovnanie fakúlt
na Slovensku
  vysoké školy
na Slovensku
 

Štúdium na vysokej škole

Vysoké školy môžu poskytovať interné (denné) a externé (diaľkové) štúdium. Nedá sa jednoznačne povedať, ktorý spôsob je lepší – každý má svoje preferencie. Denné štúdium si vyžaduje viac času stráveného v škole. Pri externom sa zvyčajne prednášky spájajú a konajú sa nárazovo (napríklad 1x do mesiaca počas víkendu), čo vyžaduje väčšiu snahu zo strany študenta. Okrem dĺžky a pravidelnosti štúdia je rozdiel aj v cene. Denné štúdium na štátnych školách hradí štát (až na niektoré prípady, ktoré spomenieme neskôr). Dalo by sa písať množstvo výhod a nevýhod pre každý spôsob štúdia, ale to by si vyžadovalo minimálne samostatný článok.

Ak vás viac zaujímajú postrehy, ako by malo prebiehať štúdium na vysokej škole, odporúčame pozrieť záznam s názvom Ako sa učiť na vysokej škole.

Akademický rok na vysokej škole

Akademický (školský) rok sa skladá z dvoch semestrov (polrokov). U nás sa zvyknú nazývať zimný semester a letný semester. V Česku sa zase častejšie nazývajú jesenný a jarný semester. Obdobie štúdia je však takmer identické: zimný (jesenný) semester začína v septembri a končí skúškovým obdobím v januári, letný (jarný) semester začína okolo februára a končí približne v júni.

V každom semestri si študent zapisuje niekoľko predmetov. Každý predmet má svoju hodnotu (kredity). Dôležitejšie predmety majú viac kreditov (a niekedy sú rozdelené do viacerých semestrov). Zapisovanie predmetov je zvyčajne ľubovoľné, avšak existujú odporúčané plány (ktorý predmet je kedy vhodné zvoliť). Taktiež je potrebné sledovať, ktoré predmety sú povinné a ktoré nie. Niektoré predmety môžu na seba nadväzovať a pre zapísanie jedného musíte najskôr úspešne ukončiť iný predmet. Súčet všetkých kreditov za predmety v jednom semestri je štandardne 30 (za rok 60 kreditov).

Predmety a kredity na vysokých školách

Ak študent povinný predmet nespraví, nemusí opakovať ročník (ako je tomu na strednej škole). Musí si tento predmet zapísať znovu (opakovať ho) v niektorom ďalšom semestri počas štúdia. V aktuálnom semestri tak získa menej kreditov. Predmet sa zvyčajne môže opakovať len raz, ale niektoré školy umožňujú aj viackrát. Na prechod do ďalšieho ročníka je potrebné získať určité množstvo kreditov. Ak študent nezíska toľko kreditov, aby spĺňal minimálnu hranicu, musí štúdium ukončiť. Niektoré školy umožňujú prijať študenta znovu od začiatku a dokonca mu uznajú aj niektoré predmety (automaticky zapíšu kredity z tých, ktoré už úspešne absolvoval v minulosti). Avšak každý rok navyše si musí študent financovať sám.

Organizácia typického vysokoškolského predmetu

Veľkým rozdielom v porovnaní so strednou školou je organizácia predmetu. Väčšina vysokoškolských predmetov sa skladá z dvoch častí: prednášky a cvičenia (niekedy nazývané aj semináre alebo podobne). Rozdiel je v tom, že prednášky sú spoločné pre všetkých a prednášajúci sa venuje vysvetľovaniu učiva. Na cvičenia sú študenti rozdelení do menších skupín a učivo sa tu zvykne precvičiť (či už na papieri alebo v laboratóriu pri pokusoch). Súčasťou cvičenia môže byť aj skúšanie alebo konzultácie.

Častá otázka je, čo všetko je povinné. Toto je taktiež rozdielne a každá fakulta má svoje pravidlá. Prednášky zvyčajne povinné nie sú. Na cvičenia zase treba prísť pripravený a bez účasti na prednáške je potrebné venovať príprave viac času z voľna.

Predmet sa ukončí spravením skúšky alebo získaním zápočtu (podľa typu predmetu). Niektoré predmety však vyžadujú splnenie istých kritérií, ktoré sa nazývajú zápočet. Získanie zápočtu z predmetu je potvrdenie, že študent splnil všetky povinné úlohy. Ak má predmet skúšku, môže sa jej zúčastniť, aby predmet ukončil. Skúška môže byť ústna alebo písomná (niekedy ide o kombináciu).

Známky a známkovanie na vysokej škole

Známkovanie na vysokej škole je prevzaté zo zahraničia, teda známkuje sa písmenami od A (výborný) po F (neuspokojivý). Prvých päť známok (A až E) stačí na absolvovanie predmetu. Naopak, F znamená, že predmet nebol úspešne ukončený. Niektoré fakulty používajú namiesto F dve známky: FX a FN, ktoré rozlišujú to, či nebol predmet zvládnutý kvôli skúške alebo sa študent na skúšku ani nedostavil. Kredity za predmet dostanú všetci, ktorí predmet spravili, a to bez ohľadu na známku, ktorú dosiahli (ak to nie je F).

Vysokoškolské tituly

Veľa ľudí si predstavuje vysokú školu ako 5 ročné štúdium, na konci ktorého sa z človeka stane osoba s titulom. V skutočnosti je to trochu rôznorodejšie. Školy zvyčajne ponúkajú viacstupňové vzdelanie. Aj počet rokov môže byť rozdielny. Najčastejší prípad je taký, že prvý stupeň vysokej školy (bakalársky stupeň) trvá tri roky a druhý stupeň dva roky.

Po absolvovaní prvého stupňa získa študent titul Bc. (bakalár). Veľa neznalých ľudí považuje bakalárov za nedoštudovaných. Je to z historických dôvodov. V minulosti totiž tento titul na našom území neexistoval a mnohí si dodnes myslia, že bakalár je len nejaký medzistupeň štúdia. V skutočnosti však ide o úspešného absolventa prvého stupňa vysokej školy.

Absolventi druhého stupňa vysokej školy môžu byť inžinieri, magistri, lekári a pod. S lekármi je to tak, že nemajú samostatný bakalársky stupeň a stávajú sa z nich rovno doktori po šiestich rokoch štúdia. Treba si však uvedomiť, že lekár je profesia a doktor je titul. Existuje viacero titulov, ktoré sa čítajú slovom doktor (napr. MUDr., PhD., ...) a nemusí ísť len o titul v lekárskom prostredí.

Stručne si zhrnieme najpoužívanejšie tituly u nás. Rozdelenie môže byť trochu diskutabilné, keďže sa toho dosť zmenilo v posledných rokoch, ale v princípe to platí približne takto.

Akademické tituly:

• Bc. - Bakalár (absolvent prvého stupňa vysokej školy)
• Mgr. - Magister (absolvent druhého stupňa vysokej školy)
• Ing. - Inžinier (absolvent druhého stupňa vysokej školy – technické odbory)
• JUDr. - rozšírený akademický titul pre Mgr. (označuje sa ako malý doktorát)
• MUDr. - akademický titul doktor medicíny (doktor všeobecného lekárstva)

Vedecké tituly

• PhD. Philosophiae Doctor (absolvent tretieho stupňa vysokej školy)
• CSc. Candidatus Scientarium (absolvent tretieho stupňa vysokej školy)
• DrSc., DSc – Doctor Scientiarum (vyšší stupeň CSc.)

* V súčasnosti je titul CSc. nahradený titulom PhD., resp. obidva tituly sú rovnocenné

Vedecko-pedagogické

• Doc. – Docent
• Prof. – Profesor

* na stredných školách sa používa oslovenie profesor (s malým p) aj pre učiteľov bez tohto titulu

Čestné a profesné tituly

• Dr.h.c – Doctor Honoris Causa
• MIET, FIET (member of IET, fellow of IET)
• CEng – Charted Engineer
• ...

* IET = Institution of Engineering & Technology

Vysoká škola alebo univerzita

Zjednodušene povedané: slovo univerzita možno chápať ako titul pre vysokú školu. Vysoká škola môže získať titul univerzita. Toto označenie získa za to, že sa na jej pôde venuje vede a výskumu a musia v tejto oblasti produkovať vedecké výsledky. Preto majú univerzity zvyčajne vyšší počet vedeckých pracovníkov (ľudí s vedeckými titulmi) a taktiež poskytujú tretí (doktorandský) stupeň štúdia, kde sa venujú práve vede a výskumu. Možnosť otvoriť tretí stupeň majú teda len univerzity. Z pohľadu kvality výučby nemusí byť rozdiel medzi vysokou školou a univerzitou, ale keďže musí mať univerzita viac vedeckých pracovníkov, zvyčajne je ich kvalita prenášaná aj na študentov.

Financie na štúdium

Štúdium na štátnej vysokej škole dennou formou je v štandardnom počte rokov hradené štátom. Ak študent nestihne vyštudovať v štandardnej dĺžke, musí si zvyčajne každý rok navyše zaplatiť (či už z dôvodu zmeny školy alebo predĺženiu štúdia). Sumu na akademický rok si určuje fakulta. Okrem položky školné (ktorá je hradená štátom) však netreba zabúdať na ďalšie výdavky: školský preukaz (platí sa raz za rok), prihláška, učebnice, ubytovanie (internát), cestovanie a samozrejme strava.

Ťažko presne vyčísliť náklady na študentský život, avšak úplne zadarmo to rozhodne nie je. Približný cenník výdavkov jednotlivých škôl (vrátane sumy, ktorú hradí štát) nájdete na  studentskefinancie.sk/univerzita

4,9 / 5 (hlasy: 13)