Citáty a múdrosti - Michel de Montaigne

Múdrosti: citáty osobností, príslovia, výroky ľudí, porekadlá, pranostiky. Zbierka múdrych viet pre povzbudenie, motiváciu aj voľné chvíle. Nájdete tu zaujímavé citáty múdrych osobností na zamyslenie.

všetky múdrosti Michel de Montaigne

vedieť niečo naspamäť neznamená vedieť, hodnota života nespočíva v počte jeho dní, ale v tom, ako s nimi naložíme, ,,, či budeš so svojím životom spokojný, nezávisí od počtu tvojich rokov, ale od tvojej vôle, kto neverí sám sebe, nemôže veriť ani druhým, knihy pokladám za najlepšiu výzbroj na cestu životom a ľutujem všetkých ľudí, ktorí ich nemajú, aby sme otužili ducha, treba otužovať svaly, aj chyby majú spôsob ako sa odporučiť ďalej, aj keby sme hádam mohli byť učení učenosťou druhého, múdrymi môžeme byť len múdrosťou vlastnou, ako vtáky hľadajú zrno a niekedy ho neochutnajú a nesú v zobáku, aby nakŕmili mláďatá, tak drancujú pedanti knihy - mnohého sa dotknú iba okrajom perí a podajú to ďalej, celá naša výchova zvyčajne spočíva v tom, že deti karháme za priestupky malé a že ich trápime za činy ľahostajné, ktoré nemajú ani význam, ani následky, človek má tendenciu najviac veriť tomu, čomu najmenej rozumie, človek sa musí veľa učiť, aby pochopil, ako málo vie, človek, ktorý sa bojí utrpenia už trpí tým, že sa bojí, človeka netrápi ani tak to, čo sa deje, ako jeho názor na to, čo sa deje, dávajte pozor, aby vám vek neurobil viac vrások na duchu ako na tvári, do manželstva vidí len boh a len on má právo súdiť, dobré manželstvo by bolo možné iba medzi slepou ženou a hluchým mužom, dôvera v dobrotu druhých je závažným svedectvom o vlastnej dobrote, hovorím pravdu, nie toľko, ako by som chcel, ale toľko, koľko sa odvážim, čím som starší, odvážim sa vždy o trošku viac, hovoriť o sebe menej, než zodpovedá skutočnosti, je hlúposť a nie skromnosť, chráňme si zubami-nechtami pôžitok životných rozkoší, ktoré nám roky postupne trhajú z rúk, je našou povinnosťou ovládnuť svoj charakter, náležite podľa toho žiť je naše veľkolepé umelecké dielo, všetky ostatné veci, vládnuť, hromadiť poklady, stavať, sú prinajmenšom drobné prídavky a rekvizity,,, je to vzácna zhovievavosť prírody, že nás necháva tak dlho na žive, je veľký rozdiel medzi tým, či sa niekto nechce previniť, alebo nevie, či nemôže, je vlastne nemožné presne určiť, kedy sme na konci našej nádeje, jediný účinok prúta, ktorý som spozoroval, väzí v tom, že robí dušu zbabelejšou a zlomyseľnejšou, každý z nás niekedy hovorí hlúposti, neznesiteľné sú len hlúposti vyhlasované slávnostne, len blázni vedia všetko stopercentne a prekypujú rozhodnosťou, ľudia múdri sa často ako klasy najprv dvíhajú a vyvyšujú, ale keď dozrejú, začnú sa pokorne skláňať, ľudia trpia názormi, ktoré majú o veciach, nie vecami, ľudské myslenie stráca zmysel, keď nemá určitý cieľ, manželstvo mi pripomína klietku, vidím vtáky, ktoré sú vonku a chcú sa dostať dovnútra, a tie, ktoré sú vnútri, sa rovnako zúfalo chcú dostať von, mať vo všetkom pravdu je spoľahlivý znak hlúposti, mladé psy a medvede dávajú svoje vlohy najavo ihneď, ľudia sa však menia, mlčanlivosť a skromnosť sú veľkou pomocou pri rozhovore, musíš sa veľa učiť, aby si spoznal, že málo vieš, najlepším dôkazom múdrosti je nepretržitá dobrá duševná nálada, najskvelejšie talenty ničí záhaľka, najväčší dôkaz múdrosti je stále dobrá nálada, naša dôvera upevňuje nepoctivosť druhého, názory, ktoré sú v rozpore s mojimi, ma neurážajú ani neudivujú - podnecujú ma a cvičia moju myseľ, nech sa nehanbí povedať, čo sa nehanbí myslieť, nechávam ostatných hovoriť, aby som sám o tom povedal viac, nejedného človeka, ktorého obdivuje celý svet, nikto neobdivuje v rodine, netreba hovoriť vždy všetko, to by bola hlúposť, ale čo sa povie, má byť tak, ako sa to myslí, nie je všetko výživné, čo dobre chutí, nikdy nevyčítaj životu to, čo ti nedal, ale nauč sa ceniť si to, čo ti dáva, nikto druhým nerozdáva svoje peniaze, ale svoj čas a svoj život rozdáva každý, ničím tak nemrháme ako práve týmto bohatstvom, o čo je reč krivá menej družná, než mlčanie! osoh z priateľskej pomoci je pomoc sama, prečo by sa môj rozum skláňal a kľakal si, na to stačia kolená,