Testy na pamäť

Ľudská pamäť má obrovskú kapacitu. Napriek tomu ju využívame najviac na 10 percent. Tréning pamäte (niekedy označovaný aj ako tréning mozgu) nám umožní postupne zvyšovať kapacitu našej pamäte a zlepšovať tak aj rýchlosť rozmýšľania a spracovávania informácií. Evolúcia v prírode to tak zariadila, že všetky aktivity a schopnosti, ktoré rozvíjame sa zlepšujú. Ak budeme pamäť pravidelne trénovať, bude sa jej kapacita zvyšovať. Bohužiaľ to platí aj naopak a bez tréningu naša pamäť slabne.

Mozog a pamäť

Ľudskú pamäť možno z hľadiska kapacity a rýchlosti rozdeliť do troch oblastí:

Zmyslová (senzorická) pamäť

Zmyslová pamäť reaguje na podnety z okolia a okamžite ich vyhodnocuje. Ide o najrýchlejšie pracujúcu pamäť. Jej činnosť si mnoho z nás ani neuvedomuje, a preto sa často označuje ako podvedomá pamäť (podvedomie) alebo aj intuícia. Keď máme z niečo zlý pocit, môže to byť zapríčinené práve tým, ako zmyslová pamäť vyhodnotila niektoré podnety z okolia. Zmyslová pamäť rozlišuje podnety získané prostredníctvom našich troch základných zmyslov:

Každý človek reaguje na podnety rozdielne. Viac sa o zmyslových preferenciách dozviete v sekcii testy na zmyslové preferencie.

Krátkodobá pamäť

Krátkodobá pamäť sa niekedy nazýva aj pracovná alebo operačná pamäť. Ide o záznamník pre dočasné uloženie informácií. Výhodou je rýchly prístup (uloženie informácie). Na druhej strane sme schopní pri strate sústredenia na informáciu úplne zabudnúť. Krátkodobá pamäť má obmedzenú kapacitu. Podľa Millerovho pravidla (americký psychológ, 1920-2012) sme schopní krátkodobo si zapamätať 7 ± 2 veci.

Dlhodobá pamäť

Dlhodobá pamäť je z hľadiska vzdelávania najpodstatnejšia. Ide o úložisko pre všetky naše znalosti, ktoré postupne nadobúdame (celý život). Prístup do tejto pamäte (teda nájdenie požadovenaj informácie) je pomalší (okolo 5-10 sekúnd), ale aj vymazanie z nej prebieha pomaly, ak vôbec.
Dlhodobá pamäť sa často označuje ako ľudská pamäť s neobmedzenou kapacitou. V skutočnosti je síce jej kapacita obmedzená, ale je taká veľká, že ju človek za svoj život nestihne naplniť. Ak si na niečo nevieme spomenúť, neznamená to, že už to v našej pamäti nie je. Len to nevieme vyhľadať, lebo sme to dlho nepotrebovali - nevieme, kam sme to uložili. Zvyčajne nám stačí nejaké malé „osvieženie“. Opakované učenie nám vždy pôjde rýchlejšie a nezáleží na tom, či je to nejaká básnička alebo činnosť (šoférovanie, jazda na bicykli a pod.). Všetko, čo sme niekedy vedeli je niekde v hlave uložené.

Ako sa učí naša pamäť pamätať

Ukladanie informácii do dlhodobej pamäte nie je také jednoduché. Ako sme si už povedali, nestačí informáciu len uložiť. Potrebujeme ju neskôr aj nájsť. Ukladanie informácií je založené na tom, že sa súvisiace veci ukladajú spolu. Existujú dva typy pamätania:

Pri epizodickom pamätaní si informácia ukladáme postupne za seba (ako príbeh, ktorý ma začiatok, dej a záver). Toto využívame pri činnostiach, napríklad keď sa učíme postupnosť krokov pri riešení problému: ako vypočítať príklad alebo ako uvariť obed.

Sémantické ukladanie informácii si možno predstaviť ako hierarchiu pojmov. Ide o ukladanie informácií do seba - utrieďovanie. Na vrchnej časti hierarchie môže byť informácia, že živočích je vec, ktorá dýcha. Všetkých živočíchov môžeme následne rozdeliť podľa toho, či žijú na zemi alebo vo vode. Druhá úroveň hierarchie teda bude obsahovať dve štruktúry informácií: v prvej budú živočíchy, ktoré žijú vo vode a môžeme ich nazvať vodné živočíchy. V druhej budú živočíchy, ktoré žijú na zemi a označíme si ich inak (sami skúste prísť na označenie).
Pri vyhľadávaní informácii z našej pamäte (rozmýšľaní) následne stačí nájsť záchytný bod a podstupne sa k požadovanej informácii dopracovať.

Ľudská pamäť – zhrnutie

Lepšie raz vidieť, ako stokrát čítať, takže sme vytvorili diagram, ako putujú informácie zachytené zmyslami do našej pamäte:
diagram ľudskej pamäte
Ako prebieha učenie? Najefektívnejšie učenie docielime tak, že budeme informácie pravidelne presúvať medzi krátkodobou a dlhodobou pamäťou.