Ako funguje ľudská pamäť

Kategórie: testy osobnosti, učenie a vzdelávanie

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, prečo sa nám s pribúdajúcim vekom znižuje kapacita pamäte a schopnosť učiť sa nové veci? Väčšina ľudí si toho všimne pár rokov po ukončení školy. Efektivita, akou sme sa schopní učiť počas pravidelného štúdia je vyššia práve preto, že je náš mozog pravidelne zaťažovaný.

Nejde len o to, aké vedomosti sa učíme, ale aj o samotný proces učenia. A s tým súvisí trénovanie pamäte. Dalo by sa povedať, že hlavnou úlohou školy by malo byť okrem poskytnutia základných vedomostí práve toto - naučiť nás efektívne učiť sa. Následne sa dokážeme naučiť všetko, čo potrebujeme. Väčšina ľudí sa po opustení školy ďalej nevzdeláva a ich pamäť postupne slabne.

V tomto článku načrtneme ako funguje naša pamäť. Nekladieme si za cieľ ísť do podrobností, a preto si dovolíme niektoré veci zjednodušiť. Trochu podrobnejšie sa budeme pamäti venovať v sekcii testy na pamäť.

Pamäť človeka by sme mohli rozdeliť podľa rýchlosti a schopnosti uchovania informácií na tri oblasti. Najrýchlejšie pracujúca pamäť je zmyslová pamäť, ktorá reaguje na zmyslové podnety (to čo vidíme, počujeme a pod.). Je to vstupná brána do našej pamäte. Nasleduje krátkodobá pamäť, v ktorej sa informácie udržia na krátky čas. Z hľadiska pamätania si informácii je pre nás podstatná najmä dlhodobá pamäť, v ktorej sa väčšina informácií uloží natrvalo. Ak už máme niečo v pamäti, každý drobný stimul (napríklad opätovné počutie) môže vyvolať vybavenie konkrétnej informácie z pamäte. Často stačí, aby v rádiu hrali nejakú pesničku, ktorú sme počuli na inom mieste a hneď si na toto miesto spomenieme. Rovnako to platí aj pri učení niečoho, čo sme už niekedy vedeli ale počuli.

Mozog pracuje aj v noci. Sny sú súčasťou organizovania spomienok a zážitkov, avšak väčšina z nás si po zobudení pamätá už len zlomok z nich (zvyčajne tie, nad ktorými sme uvažovali krátko pred zobudením). Veľa skutočne dobrých nápadov sa ľuďom prisnilo. Nie je v tom žiadna mágia. Ak nad niečím vytrvalo uvažujeme, mozog je schopný aj podvedome spracovávať signály a hľadať riešenia.

Zmyslová pamäť spracúva množstvo vizuálnych, sluchových aj pocitových udalostí každú sekundu. Do našej vedomej pamäte sa dostanú len niektoré z nich, ktoré považujeme za najdôležitejšie. Mozog dokáže zmyslové podnety veľmi rýchlo filtrovať. Predstavme si situáciu, že si chceme kúpiť nové auto alebo na nejakom pravidelne jazdíme. Keď už máme v našej mysli vizuálnu podobu tohto auta, oveľa viac si všímame tento typ auta a často sa ani nestíhame čudovať, koľko ľudí má také isté auto ako my. Je to práve preto, že kým sme nad konkrétnym autom neuvažovali, náš mozog to nepovažoval za podstatnú informáciu a do vedomej pamäte ju nepustil.

Teraz už vieme, prečo sa hovorí, že ak vykonávame dlhodobo nejakú činnosť, bude sa nám o nej aj snívať. Schopnosť využívať a zlepšovať našu pamäť (vedomú aj podvedomú) je jednou z najdôležitejších schopností každého z nás. Možno by sa zdalo, že ide o vrodenú (genetickú) schopnosť, nie je tomu úplne tak. Viac o tréningu pamäte pripravujeme v sekcii testy na pamäť a testy na zmyslové preferencie.

Admin 21. 11. 2013 4706
5,0 / 5 (hlasy: 8)

Diskusia k článku (0)