Vysoká škola z pohľadu študenta

Kategórie: vysoké školy

Kedy sa oplatí študovať na vysokej škole? Na problém sa pozrieme z pohľadu študenta – do akej miery sa oplatí bojovať o vysokoškolský titul na základe toho, akým štýlom chce študent školu absolvovať.

Je viacero dôvodov, prečo sa študenti rozhodnú pre štúdium na vysokej škole. Niekto si chce predĺžiť študentský život, niekto chce získať diplom a titul a niekto chce spoznať nových ľudí. Každý si môže vybrať svoj spôsob štúdia. Pozrime sa na dva hraničné priebehy štúdia.

Zvládnutie vysokej školy s minimálnym úsilím

(vzorová situácia 1)

Mnohé vysoké školy sa dajú zvládnuť s minimálnym úsilím. To znamená, že sa nevyžaduje extra veľká práca ani príprava počas semestra a učenie na skúšky prebieha formou učenia sa odpovedí na testy. Študent sa teda predmetu venovať nemusí, lebo vie, čo približne bude na skúške na konci semestra. Na konci semestra sa naučí odpovede na niektoré otázky a úspešne (resp. s odretými ušami) prejde predmetmi.

Poctivé štúdium na vysokej škole

(vzorová situácia 2)

Opačný extrém je poctivé štúdium. Študent navštevuje prednášky, číta odporúčanú literatúru a poctivo rieši príklady a úlohy. Okrem povinných úloh a cvičení si sám rozširuje svoje vedomosti a znalosti. Študent vďaka precíznej príprave zvládne predmety, ale venoval štúdiu oveľa viac času, ako bolo nevyhnutné (niekedy aj celé noci).

Porovnanie

Ktorý spôsob štúdia je vhodnejší? Kde je správna miera medzi efektivitou a poctivou prípravou? V skutočnosti si treba položiť oveľa viac otázok, ale skúste si sami rozhodnúť, ako by ste sa zachovali a čo považujete za rozumnejšie. Ešte spomeniem príbeh kamarátky, ktorá končila vysokú školu v roku 2011 a jej pocity z obdobia štúdia na vysokej škole boli takéto:

Počas štúdia na vysokej škole mi bolo lepšie ako teraz (po škole). Škola bola ľahká a mohla som popri nej pracovať. Prednášky sme mali len pár dní a nie všetky boli povinné. Počas školy som pracovala a dostávala som aj prospechové štipendium. Teraz, po škole, zarábam rovnako ako predtým počas školy. Ale bez štipendia sa môj príjem vlastne znížil a mám vyššie výdavky. V práci mi vyšší plat nedajú, lebo robím stále tú isté prácu. Povýšenie nehrozí, keďže nič zo školy neviem (nič ma škola nenaučila)...

Vráťme sa k otázkam na zamyslenie:

  1. Ktorá zo vzorových situácii je podľa vás vhodnejšia?
  2. Je chyba školy, že sa študent v prvej situácii nič nenaučil? Mala by škola zabezpečiť, aby študenti, ktorí sa štúdiu nevenujú dostatočne poctivo neprešli?
  3. Mali by byť prednášky na vysokej škole povinné? 

Na otázky sa nedá jednoznačne odpovedať. Mnohí idú na vysokú školu s názorom, že je úlohou školy, niečo nás naučiť. V skutočnosti to je často tak, že študenti rozhodujú, či sa budú vzdelávať alebo len prechádzať s minimálnym úsilím. 

  1. Na vysokej škole (ako všade na svete) sú aj dôležité predmety aj nedôležité. Každý sa chce venovať niečomu inému a preto je na každom študentovi, ako veľmi sa bude ktorému predmetu venovať. Je pravda, že sa na škole učí veľa zbytočností, preto nemôžeme povedať, čo je zaručene správne.
  2. Zvaľovanie viny na druhých je najjednoduchšie. Žijeme v dobe, kedy sa môže každý slobodne rozhodnúť. Škola nemôže nútiť študentov, aby sa učili a nepodvádzali. Pokiaľ bude systém financovania škôl podľa počtu študentov, neexistuje iná možnosť ani pre školy. Znížením počtu študentov by sa znížila kvalita prednášok. Zaplatiť prednášku musí univerzita bez ohľadu na to, či ju bude navštevovať 100 študentov alebo 10. Toto platí aj v reálnom svete. Keď je v lietadle voľné sedadlo, letecká spoločnosť zbytočne prišla o peniaze za pasažiera a viac by sa jej oplatilo mať miesto zaplnené.
  3. Povinná účasť na prednáške nikomu nepomôže. Ak človek nemá záujem, tak tam bude spať, hrať sa na mobile... alebo vyrušovať ostatných. Študent by mal mať záujem o štúdium, nie považovať to za povinnosť.

Kedy sa oplatí ísť na vysokú školu - zhrnutie

Treba si zvážiť dôvody a význam štúdia. Ak chce niekto absolvovať školu s minimálnym úsilím, nemal by sa potom sťažovať na to, že mu škola nič nedala. Ak nemá záujem sám sa popri škole vzdelávať, pravdepodobne mu škola nič nič nedá. Čím viac študentov bude študovať odbor, ktorý ich nebaví a v ktorom neplánujú pracovať, tým negatívnejšie budú štatistiky absolventov týchto vysokých škôl. V médiách sa dočítate množstvo informácií o absolventoch vysokých škôl, ktorí sú nezamestnaní alebo pracujú ako dokladači tovaru v supermarketoch. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o študentov, ktorí si to spôsobili sami nesprávnym výberom školy alebo spôsobom štúdia. Keď už niekto musí študovať odbor, ktorý ho nebaví, mal by aspoň vo voľnom čase študovať to, čo ho zaujíma a čo bude užitočné pre jeho život.

V pokračovaní nájdete návod Ako sa učiť na vysokej škole.

Admin 10. 2. 2014 3291
4,7 / 5 (hlasy: 8)

Diskusia k článku (0)