Citáty a múdrosti - Hans Urs von Balthasar

Múdrosti: citáty osobností, príslovia, výroky ľudí, porekadlá, pranostiky. Zbierka múdrych viet pre povzbudenie, motiváciu aj voľné chvíle. Nájdete tu zaujímavé citáty múdrych osobností na zamyslenie.

všetky múdrosti Hans Urs von Balthasar

ak majú dvaja prebývať v jednom srdci, musím ustúpiť nabok, stiahnuť sa, aby ten druhý mal miesto a necítil sa stiesnene, boh, ktorý bol tridsať rokov murárom a tesárom, si poradí aj s troskami mojej duše, celý život čakáme na výnimočného človeka namiesto toho, aby sme obyčajných ľudí vôkol nás zmenili na výnimočných, čo je v nás, je väčšie ako my, obsah je teda väčší ako nádoba, nezáleží na tom, či nádoba praskne alebo len pretečie, dôležité je jedno: aby sa posolstvo šírilo ďalej, darovanie vonkajších hmotných vecí je v láske vždy nepodstatné, je to pomôcka v núdzi, aby sa človek sám pozdvihol, aby vyplnil nerovnosť, medzipriestor, až keď už nebude mať čo darovať, iba lásku, láska dosiahne svoju plnú zrelosť, je pekné, že medzi priateľmi možno mnohé zamlčať, a neskalí to ich súlad, medzi manželmi je to ťažšie, každá hodina strávená naozaj v samote obsahuje pre človeka výzvu, preto je málo skutočnej samoty, hoci predstierame, že po nej túžime, vyhýbame sa jej a robíme hluk v nás samých, kniha je vždy rozhovor, ktorý sa nemohol uskutočniť, kristus hľadá v mojej duši otcovu vôľu, otec v nej hľadá synov obraz, keď sa v nej obidvaja stretnú, je plná ducha svätého, kríž je kritická situácia lásky, musíme si uvedomiť skutočný zmysel katolíckej tradície pred tvárou tých “večne včerajších”, to nie je odovzdávanie stále toho istého, na spôsob reťaze robotníkov, ktorí si vzájomne podávajú tehly, tradícia je niečo neobyčajne živé, čo má svoj prvotný po nedostali sme otázku, ale pozvanie, nechať dozrievať je striebro, rozhodnúť sa zlato, nič nie je nudnejšie ako zložitá duša a nič nie je napínavejšie ako jednoduchá duša, pokora nie je žiadna čnosť, ale poznanie, že nám všetky čnosti chýbajú, prehľad má len ten, kto vie veľa prehliadnuť, skutočná láska vždy viac pramení z poznania toho, čo je na milovanom hodné milovania, ako z vnútorného inštinktu vedúcemu k láske, ten by sám osebe viedol iba k predvádzaniu vlastnej schopnosti milovať pred tým druhým, a to by bol magický úkon, nie úkon svätci sú odpoveďou zhora na otázky zdola, to najvyššie, čo si ľudia vedia navzájom darovať, je podnet pre lásku a bázeň, v láske je prebytok zároveň núdzou a chudoba bohatstvom, milujúci nevlastní, čo ešte neodovzdal ďalej, a milovaný vlastní všetko, čo nemá on sám, ale milujúci, všetky veci je možné vidieť dvojako, ako skutočnosť a ako tajomstvo, význam je vždy bohatší ako jeho vyjadrenie, zlá láska je lepšia ako žiadna, žene sa udeľuje odpustenie, nie však farizejovi - iba preto, lebo nič neurobil, ženy sa delia o svoje poznanie veľkorysejšie ako muži: pre ženy je dostatočným dielom život, zatiaľ čo muži si šetria svoju pravdu na mimoriadny čin,