Citáty a múdrosti - Jean-Jacques Rousseau

ak sa snažíme milovať niekoho, kto nemôže z našej lásky mať prospech, je to plytvanie energiou, je potrebné trochu sa podobať, aby sme si rozumeli, ale trochu sa líšiť, aby sme sa milovali, ak sa žena dáva na útek, robí to preto, aby sme ju dohonili, ani chudoba, ani práca, ani ľudské zretele nezbavujú otca povinnosti deti živiť a vychovávať, bola to len práca ktorá dala roľníkovi právo na plody zeme ktorú oral a následkom toho právo na pôdu, bolo by smutné keby sme museli priznať že zdokonaľovanie, ktoré je takmer neobmedzené, je prameňom ľudského nešťastia a že nás urobila tyranmi seba samých a prírody, buď vládne ľud sám, alebo vládne niekto iný, čím je telo slabšie, tým väčšmi rozkazuje, čím je silnejšie, tým väčšmi poslúcha, čím viac človeka študujeme tým viac sa stávame neschopnými ho poznať, človeče, nehľadaj príčiny zla, ty si tou príčinou, človek je od prirodzenosti dobrý, kazí ho spoločnosť, človek je veľmi silný, pokiaľ je spokojný, že je tým, čím je, človek ktorý bral zreteľ len na seba vidí že musí konať podľa zásad iných a radiť sa s rozumom skôr než uposlúchnuť svoje sklony, keď hlas povinnosti nastúpi na miesto fyzického popudu, človek nezačne myslieť ľahko, ale keď už raz začal, nikdy neprestane, človek sa narodil ako slobodný, ale všade je v okovách, ten, kto sa považuje za pána ostatných, stáva sa väčším otrokom než oni sami, čo sa majú učiť naše deti? aká to pekná otázka, nech sa učia to, čo im treba robiť ako ľuďom, nie to, na čo majú zabudnúť, dobre využitý čas činí čas oveľa drahocennejším, egoizmus je prameňom a princípom všetkých pohnútok, rodí sa s človekom a neopúšťa ho, kým žije, filozof na čele štátu, to by bola tá najstrašnejšia zo všetkých hrôz, hlas ľudu skoro vždy ľudia povýšia na prvé miesto, len ľudia osvietený a schopný, ktorí tieto miesta zastávajú so cťou, zatiaľ čo tí ktorí sa povznesú v monarchiách sú najčastejšie len malými šibalmi, intrigánmi, ktorých malé úlohy čo na dvoroch vynášajú na veľké miesta verejnosti jasne ukazujú o jej neschopnosti, je ťažké ušľachtilo premýšľať, keď premýšľame iba nad tým, kde vziať na chleba, je veľký rozdiel medzi cestovaním, ak chceme poznávať cudzie krajiny, alebo ak chceme poznať ľudí, k dôslednému konaniu všetkých povinností treba viac síl, ako k hrdinským činom, k špatnosti vedie tisíc ciest, k pravde len jediná, každá zloba pochádza zo slabosti, kto nemôže plniť povinnosti otca, nemá ani právo sa ním stať, kto nie je zdravý, ten nemá nič, kto vie málo, veľa hovorí, kto vie veľa, mlčí, mnohé ženy majú dosť rozumu v pravý čas hovoriť, máloktoré však vedia v pravý čas mlčať, monarchistický štát by mohol byť dobrý len vtedy, ak by mal na čele schopného vladára, čo sa však stáva zriedkavo, múdry človek nepodrobuje skúške ani fľašu, ani ženu, muž rozpráva, čo vie, žena rozpráva to, čím by sa chcela zapáčiť, muži budú vždy tým, čo urobia z nich ženy, najdlhšie nežil človek, ktorý má najviac rokov, ale ten, ktorý svoj život najväčšmi precítil, nepíšem preto, aby som ospravedlnil svoje chyby, ale aby som zabránil čitateľom v ich napodobňovaní, nepoznám nič nemožnejšie ako slová: ja som ti to predsa hovoril, nie je nič jemnejšie ako človek vo svojom prirodzenom stave, keď ho príroda stavia rovnako ďaleko od tuposti zvierat, aj od neblahého osvietenstva kultúrnych ľudí, keď ho núti zároveň inštinkt i rozum, aby sa bránil zlu, ktoré mu hrozí, a keď ho prirodzený súcit zdržuje, aby niekomu ubližoval bez príčiny, aj keď mu ublížili, pretože podľa zásady učenca locka "nemôže byť bezprávie tam, kde nie je vlastníctvo", nie ten človek žil viac, ktorý sa dožil vysokého veku, ale ten, ktorý svoj život väčšmi precítil, okovy sú zo zlata, ak ich človek nosí za obhajovanie ľudskosti, onen človek, ktorý si obsadil istý kus zeme a prehlásil toto je moje a našiel dosť prostoduchých ľudí ktorí mu uverili, bol skutočným zakladateľom občianskej spoločnosti, ovocie patrí všetkým – zem nikomu, peniaze, ktoré vlastníme, sú nástrojom slobody, tie, za ktorými sa pachtíme, sú nástrojom zotročenia, píše sa veľmi veľa kníh, ale iba veľmi málo s úprimným zámerom šíriť nimi dobro, poriadku prírody odporuje, aby veľký počet ľudí vládol a malý počet bol ovládaný, predovšetkým kvôli duši si treba cvičiť telo, prvé a dôležité, čo máme dieťa naučiť, je umenie znášať utrpenie, rozvoj vied neurobil človeka šťastným, ale vzdialil ho od pôvodného prírodného stavu, slabé telo zoslabuje ducha, slová, ktoré nútia odporovať, sú zbytočné, spoločenskou zmluvou človek stráca svoju slobodu a neobmedzené právo na všetko čo má, srdce človeka je jeho rajom i peklom,