Citáty a múdrosti - Morgan Scott Peck

ak dokážete milovať šesť hodín denne, buďte s tým pre danú chvíľu spokojní - už i tak je vaša schopnosť lásky oveľa väčšia než u väčšiny ľudí, čaká vás dlhá cesta a aj rast vašich schopností si žiada čas, ak sa chceme vzdať svojho ja, musíme si ho najskôr nájsť, ak sa zblížime s iným človekom, je to nutne spojené s rizikom, že nás opustí a zanechá nás v samote ešte krutejšej ako predtým, ak skutočne milujeme, vnímame a rešpektujeme milovaného človeka vždy ako niekoho, kto má úplne samostatnú, odlišnú identitu, a podporujeme ho v tom, aby takouto nezávislou a jedinečnou osobnosťou zostal, cesta k svätosti vedie cez dospelosť, nie cez rýchle a ľahké skratky, hranice ega sa musia najskôr zvonka spevniť, až potom sa môžu začať rozplývať, človeče, fakt vás obdivujem, takéto opravy a podobné veci, to mi nikdy nešlo, sused bez najmenšieho zaváhania odpovedal, - pretože tomu nevenujete dosť času, duchovne vyspelý jedinec je jedincom obzvlášť milujúcim a tato neobyčajná láska mu prináša neobyčajnú radosť, duchovný rast vyžaduje vedomie, že človek potrebuje rast, ak si túto skutočnosť nepriznáme, nezostáva nám iná možnosť, než neustále sa pokúšať vyhladzovať dôkazy našej nedokonalosti, dvaja ľudia milujú jeden druhého, keď sú celkom dobre schopní jeden bez druhého žiť, ale rozhodnú sa žiť spolu, existuje istá hranica, za ktorú sa naša snaha milovať všetkých, ktorí nám prídu pod ruku, stáva neúprimnou, a dokonca škodí práve tým, ktorým má slúžiť, z toho vyplýva jediný záver: pokiaľ máme to šťastie, že o našu pozornosť žiada viac ľudí, musíme si medzi nimi vybrať, koho skutočne budeme milovať, hlavnou formou, ktorou sa láska prejavuje je pozornosť, najobvyklejším a najdôležitejším spôsobom, ktorým prejavujeme svoju pozornosť, je vypočutie, je menej náročné milovať niekoho, kto vaše múdre rady vyhľadáva, cestuje za nimi na vaše územie, platí vám za vašu pozornosť a jeho nároky voči vám sú obmedzené na dobu päťdesiat minút, než niekoho, kto vašu pozornosť nepovažuje za svoje nezameniteľné právo, máva neobmedzené požiadavky, nevidí vo vás autoritu a neprosí vás o poučenie, je nesporné, že je medzi nami veľa ľudí, ktorých duša je uzatvorená v takom nepreniknuteľnom brnení, že i tá najväčšia snaha povzbudiť ich rast je dopredu odsúdená na takmer istý neúspech, ak sa snažíme milovať niekoho, kto nemôže z našej lásky mať prospech, je to plytvanie energiou, nemá zmysel rozhadzovať semená po púšti, kto je schopný skutočnej lásky, vie, že je drahocenná a že musí byť s pomocou sebadisciplíny zameraná tak produktívne, ako to len ide, skutočná láska je činnosť, pri ktorej sa všetko, čo dávame, znova doplňuje, a nielen to: naša osobnosť sa nezmenšuje, ale zväčšuje, nevyprázdňuje, ale napĺňa, jedným z hlavných rozlišujúcich znakov je vedomý alebo podvedomý účel jednania milujúcej či nemilujúcej osoby, jedným z merítok veľkosti človeka - a možno tým najlepším - je jeho schopnosť trpieť, na druhej strane, čo je paradoxné, sú práve veľkí ľudia schopní sa skutočne radovať, budhisti majú sklon prehliadať budhovo utrpenie a kresťania zabúdajú na kristovu radosť, každý čin motivovaný láskou rozvíja milujúceho i vtedy, keď jeho cieľom je rozvoj niekoho iného, keď niekoho milujeme, stáva sa naša láska reálnou a zjavnou len vďaka vynaloženej námahe, vďaka tomu, že pre niekoho alebo seba urobíme krok naviac alebo prejdeme celý kilometer, láska vždy stojí úsilie, bez námahy sa k nej prísť nedá, keď prekročíme svoje hranice, keď urobíme krok naviac alebo dôjdeme o kilometer ďalej, vyjadrujeme tým svoj odpor k zotrvačnosti a lenivosti alebo svoju vzburu proti strachu, ak svojim činom poprieme zotrvačnosť a lenivosť, je to práca, ak ním poprieme strach, je to odvaha, láska je práca alebo odvaha, ktorej zmyslom je povzbudenie duchovného rastu, či už vlastného, alebo cudzieho, kedykoľvek sa snažíme uniknúť pred zodpovednosťou, činíme to tak, že túto zodpovednosť prenášame na iný subjekt (osobu, organizáciu), to však znamená, že tomuto subjektu, či už je to osud, “spoločnosť”, vláda firma alebo šéf, dávame nad sebou moc, láska a sebaláska idú nielen ruka v ruke, ale sú v podstate nerozlíšiteľné, láska je činnosť a prejavuje sa skutkami, je to mylná predstava, keď sa hovorí o tom, že láska je pocit, láska je čosi príliš rozľahlé a hlboké na to, aby sme to dokázali skutočne pochopiť, zmerať, alebo vymedziť slovami, láska je nielen motívom zásadných zmien, ale i zdrojom odvahy podstúpiť sprievodné riziko, láska je vôľa prekonať seba samého za účelom duchovného rastu, skutočne milujúci ľudia sú tí, ktorí rastú, láska je vôľa rozšíriť svoje ja v prospech duchovného rastu, či už vlastného, alebo cudzieho, len málokto má takú veľkú schopnosť sebadisciplíny, aby dokázal udržovať skutočne láskyplne a konštruktívne vzťahy v rodine i mimo nej, sloboda a láska musia ísť ruka v ruke, bez sebadisciplíny, ktorá doprevádza skutočnú lásku, je sloboda vždy bezcitná a deštruktívna, milovať môžeme začať len to, čo je pre nás tak či onak významné, môj pocit lásky k ľuďom môže byť nekonečný, ale moja schopnosť lásku skutočne dávať je obmedzená, musím si preto vybrať, komu ju venujem a kam svoju vôľu nasmerujem, skutočná láska nie je pocit, ktorý nás pohltí, je to premyslené a záväzné rozhodnutie, najrozšírenejšou a najmocnejšou zo všetkých falošných predstáv o láske je tá, že zaľúbenosť je láska, alebo že je aspoň jedným z prejavov lásky, najvyššie formy lásky vychádzajú výhradne zo slobodnej vôle, nie z prispôsobenia sa konvenciám, nasledovanie je výsadou dieťaťa, dospelý jedinec by mal byť kormidelníkom na svojej vlastnej lodi, strojcom svojho osudu, ak však prevezme pozíciu vedeného, odovzdáva vodcovi i svoju moc: právo na vlastný úsudok i schopnosť rozhodovania, stane sa rovnako psychologicky závislý na vodcovi, ako je dieťa závislé na rodičoch, z toho vyplýva, že akonáhle sa priemerný jedinec začlení do určitej skupiny, takmer okamžite u neho dôjde k psychologickému regresu, nemá zmysel rozhadzovať semená po púšti, kto je schopný skutočnej lásky, vie, že je drahocenná a že musí byť s pomocou sebadisciplíny zameraná tak produktívne, ako to len ide, nie je jednoducho možné milovať každého, môžeme síce cítiť lásku k ľudstvu, takýto pocit môže byť užitočný tým, že nám poskytuje dostatok energie, aby sme dali svoju lásku najavo niekoľkým konkrétnym osobám, skutočná láska k niekoľko málo jedincom je však maximum, ktorého sme schopní, pokiaľ sa snažíme vydať viac energie, než máme, ponúkame vlastne viac, než môžeme dať, od istého bodu vyžaduje duchovný rast odvahu a prináša riziko, odklad uspokojenia je spôsob rozvrhnutia strastí a slastí života tak, aby sme zväčšili slasť, pretože sa najskôr vyrovnáme s bolesťou a máme ju teda za sebou skôr, bez tejto schopnosti nie je možné rozumne žiť, odmenou za každý pohyb a rast v ktoromkoľvek rozmere je nielen radosť, ale i bolesť, plne prežitý život je vždy plný bolesti, jedinou alternatívou však je nežiť plne, alebo nežiť vôbec, osobnosť zamilovaného nerastie, nedochádza k rozšíreniu jeho hraníc, ale k ich čiastočnému a prechodnému zrúteniu, posunutie hraníc si žiada úsilie, zamilovanosť nie, podstatou materinskej lásky k nemluvňaťu je bezvýhradné prijatie, normálna, zdravá matka nepotrebuje k láske k svojmu dieťaťu žiaden iný dôvod, než holú skutočnosť, že je na svete, malé dieťa nemusí robiť nič pre to, aby si jej lásku zaslúžilo, nie je viazaná na žiadne podmienky, ide o nepodmienenú lásku, podstatou mysticizmu je viera v jednotnú povahu sveta, pokiaľ je vašim cieľom, aby ste boli milovaný, tak tento cieľ nemôžete dosiahnuť, jediný spôsob, ako s istotou získať lásku, je byť takým človekom, ktorý je lásky hodný, a to sa vám nemôže podariť, ak hlavným cieľom vášho života je byť pasívne milovaný, pokiaľ nejaký čin nevyžaduje prácu ani odvahu, nie je to čin láskyplný, to platí bez výnimky, pokiaľ rodičia svoje deti milujú, musia ich občas konfrontovať a kritizovať - mierne a opatrne, avšak aktívne, popieranie utrpenia je lepšou charakteristikou choroby než jeho prijatia, poznám množstvo ľudí, ktorým nechýba vízia, ale vôľa ju naplniť, veria, že sa môžu zaobísť bez disciplíny a dospieť k svätosti pohodlnou skratkou, často sa ju usilujú dosiahnuť jednoduchým povrchným napodobnením svätcov - odídu do púšte alebo sa stanú tesármi, niektorí sú dokonca presvedčení, že sa takýmto napodobnením skutočne prorokmi a svätcami stali, nedokážu si priznať, že sú ešte stále deťmi, nemôžu sa vyrovnať s tým, že by sa mali vrátiť späť na začiatok a prejsť poctivo celú cestu, pretože láska je práca, je podstatou nelásky lenivosť,