Citáty a múdrosti - Valeriu Butulescu

všetky múdrosti Valeriu Butulescu

bohovia nezomierajú, právo na smrť majú iba tí, ktorí predtým žili, bohovia vždy boli pasívni voči náboženským reformám, bojím sa náhodnej smrti, preto sa vyhýbam nemocniciam, bol som neopatrný a vypočul som vás, ale nie som taký hlúpy, aby som vás aj čítal, bol taký chudobný, že nemal ani nepriateľov, bol taký malý, že som musel pred ním stáť na kolenách, bol taký skromný, že sa dával chváliť druhým, bol to neúrodný rok aj napriek mojim literárnym úspechom, bol zle oblečený, unavený a vychudnutý, čo znamená, že je to určite čestný človek, bola ako kvetinka: voňavá a nečinná, bolí ťa srdce? teš sa! príde čas, keď ťa už nebude bolieť, brečtan je presvedčený, že podopiera dub, buď rozšafný a budú ťa pokladať za bohatého, buď rečný a budú ťa považovať za múdreho, budem milovať svojho blížneho, len nech sa ku mne veľmi nepribližuje, budúce sťahovanie národov bude mať medziplanetárny charakter, budúcnosť niektorých ľudí sa zdá desivým predĺžením ich minulosti, budúcnosť niektorých možno vyčítať z vizitky, býk znie krajšie ako vôl, byť zemou, nepritiahol by som hocikoho, celý život môžeš blúdiť po správnej ceste, cintorín, ó, kamene, premeňte sa znovu na ľudí! citáty sú figové listy duchovnej nahoty, cítim sa zbytočný ako krídlo anjela v prázdnom nebi, ctihodný človek je ten, o ktorom sa vie pomerne málo, cynik zomiera otrávený vlastným dielom, no celý život prežije v agónii, čajový rituál japoncov, obdivuhodná trpezlivosť ľudí, ktorí sa dve hodiny krútia okolo jednej šálky s teplou vodou, čas nezastavíš, vieš viacej ako pytagoras a napriek tomu nemusíš zmaturovať, často nás až tma naučí vážiť si svetlo, čím viac sa vzďaľujeme od zeme, tým je nám zimšie, aj keď sa približujeme k slnku, čítam nekrológ – chvalabohu, ešte nie vlastný, človek je vyspelé zviera, oblieka sa do kože iných zvierat, človek si našiel veľa priateľov medzi zvieratami, hlavne medzi tými, ktoré mu nechutia, čo môže ľudí väčšmi zblížiť ako ťarcha toho istého jarma? daj byrokratovi krídla, hneď poletí do kancelárie, daj nám krídla, pane! zem je plná krásy, nič sa nesmie pošliapať, dav vyhadzuje čiapky do vzduchu, všeobecné nadšenie a možnosť prísť k lepšej čiapke, denne šliapeme po zemi, ktorá nás živí, detí upokojíš cukríkmi, starcov – oným svetom, diabli sú napokon tiež božská hmota, ktorá sa vymkla spod kontroly, diabli, boh toleruje opozíciu, ale nasadí jej rohy, dialóg obmedzený na výmenu citosloviec, dnes je pondelok, je dosť pravdepodobné, že zajtra bude utorok, do autobusu sa zvyčajne nevmestia práve tí, ktorí si chcú kúpiť lístky, do pasce falošnej jari spadlo už toľko naivných snežienok, dohodli sme sa, že nebeské slzy sa budú volať dážď, dokonalé šťastie spočíva v absolútnom nedostatku ideálov, dokonalý raj, tí, čo odmietajú šťastie, sú prísne potrestaní, dokonca aj v pohľade snehuliaka som vyčítal túžbu po večnosti, doktorova rada: schudni a zmocnieš, drezúra, zvieratá musíme biť alebo podplácať cukrom, aby sme ich prinútili robiť ľudské pohyby,