Citáty a múdrosti - Vissarion Grigorievič Belinskij

bez úsilia o nekonečno niet života, niet rozvoja, niet pokroku, chamtiví meštiaci sú prozaicky pozitívni ľudia, ich obľúbeným pravidlom je: každý u seba a pre seba, oni chcú byť spravodliví podľa občianskeho zákona, ale nechcú počuť o zákonoch ľudstva a mravnosti, iba vták spieva preto, lebo ho poháňa pud spievať a nepreciťuje ani smútok, ani radosť svojho vtáčieho druhu, je hlúpe pre prechod cez kaluž na člnku rozkladať pred seba námornú mapu, každá láska je pravá a prekrásna po svojom, len keď je v srdci, a nie v hlave, keby sa výber v láske rozhodoval iba vôľou a rozumom, vtedy by láska nebola citom a vášňou, kto nejde dopredu, ten ide naspäť: nehybná poloha neexistuje, kto nepatrí svojej vlasti, nepatrí ani ľudstvu, len malý rozum a ničotný duch pýšia sa skepticizmom, ako módnym oblekom a honosia sa ním, ako záslužným činom, láska má svoje zákony rozvoja, svoje vekové obdobia, tak ako ľudský život, má svoju nádhernú jar, svoje horúce leto, nakoniec jeseň, ktorá pre jedných býva teplá, svetlá a plodná, pre iných chladná, sychravá a neplodná, láska sa často mýli, keď vidí v milovanom predmete to, čoho niet, ale niekedy iba láska odhaľuje v ňom to prekrásne a ľudské, ktoré je nedostupné pre pozorovanie a um, mierou dôstojnosti ženy môže byť muž, ktorého ona ľúbi, mnohí ľudia žijú tak, že nežijú, len sa chystajú žiť, nad spoločnosťou majú trvalú moc len idey, nie slová, nadšenie nie je výlučnou vlastnosťou umelca: bez neho ďaleko nedôjde ani vedec, bez neho neurobí veľa ani remeselník, pretože ono je všade, v každom diele, v každej práci, najväčším pokladom je dobrá knižnica, nemožno prinútiť všetkých, aby mysleli rovnako, nie je zločinom ľúbiť niekoľko razy v živote, a nie je zásluhou ľúbiť iba raz: vyčítať si to prvé a chvastať sa druhým je rovnako absurdné, niet nič nebezpečnejšieho ako zväzovať svoj osud s osudom ženy len zato, že je prekrásna a mladá, niet nič svätejšieho a nezištnejšieho ako je materinská láska, každá náklonnosť, každá láska, každá vášeň je alebo slabá, alebo ziskuchtivá v porovnaní s ňou, nájsť svoju cestu, spoznať svoje miesto, v tom je všetko pre človeka, to pre neho znamená urobiť sa samým sebou, odpor masy proti géniovi je nevyhnutný: tým podrobuje génia skúške, keď sa napriek tomu všetkému presadí, znamená to, že je naozaj géniom, pijú a jedia všetci ľudia, ale opíjajú sa a obžierajú sa iba divosi, podliaci sú práve preto úspešní vo svojich záležitostiach, že zaobchádzajú s čestnými ľuďmi ako s podliakmi, zatiaľ čo čestní ľudia zaobchádzajú s podliakmi ako s čestnými ľuďmi, povera mizne s pokrokmi civilizácie, poézia musí byť predovšetkým poéziou a len potom vyjadrovať to, či ono, pre nízke povahy niet nič príjemnejšieho, ako pomstiť sa za svoju naničhodnosť tak, že hádžu blato svojich názorov a mienok na to, čo je sväté a veľké, presvedčenie má byť drahé len preto, že je pravdivé, a vôbec nie zato, že je naše, práca zušľachťuje človeka, rozum je daný človeku nato, aby rozumne žil, a nielen nato, aby videl, že žije nerozumne, rozum je duchovnou zbraňou, rozum človeka je obmedzený, ale zato ľudský rozum, čiže rozum ľudstva, je neobmedzený, skepticizmus v otázkach pravdy spôsobuje utrpenie, je úsilím, je prostriedkom a nie cieľom, skutočné utrpenie má väčšiu cenu ako domnelá radosť, smiech často býva veľkým sprostredkovateľom vo veci rozlíšenia pravdy od klamstva, srdce má svoje zákony pravdy, ale nie také, z ktorých by bolo možné zostaviť systematický kódex, sú všelijakí ľudia a všelijaké vášne, v niekom, napríklad, všetku vášeň, všetok pátos jeho povahy tvorí chladná zlosť a on len vtedy býva rozumný, talentovaný a dokonca zdravý, keď hryzie, v dôležitých životných záležitostiach sa vždy treba ponáhľať tak, akoby od straty jednej minúty malo zahynúť všetko, za priateľa považujem toho, komu môžem povedať všetko, zlo sa neskrýva v človeku, ale v spoločnosti, zo všetkých hlúpych návykov prezrádzajúcich nedostatok trvalého vzdelania a prílišnú dobrosrdečnú nevedomosť je najhlúpejší ten, keď sa veci nenazývajú pravými menami, zo všetkých kritikov je čas ten najväčší, najgeniálnejší a najneomylnejší, záleží nie na slove, ale na tóne, akým sa toto slovo vyslovuje, zápas je podmienkou života: život zomiera, keď sa skončí zápas, česť je základným kameňom ľudskej statočnosti, človek nie je zver, a nie je anjel, má milovať nie zversky, a nie platonicky, ale ľudsky, človek sa bojí len toho, čo nepozná, poznaním sa premôže každý strach, človek vždy bol a bude tým najzaujímavejším javom pre človeka, človeka stvorí príroda, ale rozvíja ho a vzdeláva spoločnosť, ľudia sa obyčajne netešia natoľko z toho, čo je im dané, nakoľko trúchlia za tým, čo im nie je dané,