Citáty

keď sa rozprávaš s človekom pozeraj sa do očí a dozvieš sa, čo sa v ňom skrýva, kto miluje ľudí, je aj ľuďmi milovaný, kto sa zriekne toho, čoho sa nemusí zrieknuť, už nemá nič, čoho by sa musel odriekať,- náprava krajiny sa začína od nápravy panovníka, kto si berie príklad z dobrých skutkov iných, ten činí dobro spolu s iným, nehodno strácať čas s tým, kto sa podceňuje, nikto sa veru v ničom majstrom nestane, ak do toho nevloží celé svoje srdce, ovládaj svoju vôľu a nerozrušíš svoju dušu, skôr, než sa človek rozhodne, čo má robiť, musí vedieť, čo nemá robiť, šťastie a nešťastie si ľudia spôsobujú sami, veľkosť človeka je v hodnote jeho mysle a srdca, zo všetkého na človeku sú najcennejšie oči, lebo oči nezataja nijaké ľudské zlo, ak je srdce človeka čisté, pohľad očí je jasný a priezračný, ale ak je srdce človeka niečím zaťažené, jeho pohľad je kalný a zastretý, preto: keď sa s človekom rozprávaš, pozri sa do jeho očí a zistíš, čo sa v tomto človeku skrýva, láska lieči ako toho, kto ju dáva, tak aj toho, kto ju prijíma, tolerancia nie je to isté, čo ľahostajnosť, je to presvedčenie, že aj druhý môže mať pravdu, zrkadlo je lepšie ako celý rad portrétov predkov! anonym je polovičný, poistený strach, dôvera je ako sklo - stačí, ak padne iba raz, keď ide o život, je každý dobrý nápad geniálny, niet masky, ktorá by zakryla pokrivenú tvár, budúcnosť ešte nenarodenú radšej nekrstime, kto vstane po modlitbe ako lepší človek, toho modlitba bola vyslyšaná, niektorí ľudia si často nedôverujú, no aj tak to navonok neukazujú, z dvoch milujúcich sa ľudí by každý ochotne, ako sa hovorí, zomrel za toho druhého, len nie je ochotný vysloviť milé slovo v pravú chvíľu, sú dôležitejšie veci ako peniaze, ale je potrebné mať peniaze, aby sme si ich mohli kúpiť, úspech sa skladá zo série nezdarov, ktoré človek prekoná, život rýchlo utečie, všetko tu má svoj koniec: veci, ľudia - aj tí najdrahší - nás raz opustia, len boh zostáva, len on sa nemení, každý je šťastný, keď v sebe objaví silu, ktorú by u seba sám nehľadal, s priateľmi je to ako s melónmi – musíte ich sto skúsiť, kým nájdete ten pravý, jedinou skutočnou radosťou na zemi je uniknúť z väzenia svojho falošného ja a v láske vojsť do jednoty so životom, ktorý prebýva a spieva v podstate každej bytosti a v jadre našich duší, láska sa prehlbuje len vtedy, keď sa prehlbuje naše zmýšľanie o nej, mlčanie nie je cnosť ani hluk nie je hriech, je to tak, lenže hluk, zmätok a ustavičný zhon modernej spoločnosti sú prejavom v nej panujúceho ovzdušia a jej najväčších hriechov: ateizmu a beznádeje, nádej sa rodí v mlčaní, to jediné, čo môžem tvrdiť je, že nemôžem napísať nič, čo som neprežil, úprimnosť je najsexi vec, ktorú môže žene dať muž, sú dve veci, ktoré privádzajú človeka k zrelosti: láska a utrpenie, ak niekto povie, som už úplne dokonalý, pomaly zomiera, každý človek si musí svoj život sám prežiť, úspechom nie je zomrieť, ale vrátiť sa späť, cvik robí u človeka všetko, dokonca aj jeho cnosť, diplomat si nemusí myslieť to, čo hovorí, ale musí myslieť na to, čo hovorí, každé pravé ľudské stretnutie prebieha v duchu veľkej jednoduchosti, žiada si to byť "malý", vedieť zabudnúť na seba, a ostať v úzadí, aby ten druhý sa k nám mohol priblížiť vo svojej jednoduchosti, štyridsiatka je staroba mladosti, päťdesiatka mladosť staroby, veselosť je čnosť, o ktorej, žiaľ, teológovia nič nepíšu, všetko bude trvácne a krásne, ak to vykonáme so sebazaprením, s víťazstvom nad vlastnou slabosťou, čistá pravda je iba zriedka čistá a už vôbec nie vždy pravdivá, skvelé manželstvo nie je keď sa dá dokopy dokonalá dvojica, skvelým manželstvom je ak sa nedokonalá dvojica naučí tešiť zo svojich rozdielov, človek má byť v prírode ako doma, nesmie v nej strašiť ako prízrak a má ju poznať, mnohí muži sú len obyčajní chvastúni, stačí sa im pozerať iba na rozporok, lebo v hlave nemajú nič, existuje neviditeľný svet, ktorý preniká viditeľným, ak je na obraze škvrna alebo diera, hlupák to zbadá hneď, prednosti vidí len znalec, dobrí ľudia začínajú posudzovať z dobrej stránky, ak ma chcete súdiť, nebuďte so mnou, ale vo mne, hroby slobody sú kolískami budúcnosti, hudobník, ktorý chce, aby jeho nástroj bolo najviac počuť, je záhubou každého orchestra, jed nadelila príroda plazom, silnejší tvorovia ho nemajú, o čo zvelebíte a polepšíte svoje duše, o to zvelebíte svoju vlasť a svoje práva, prídu časy, keď budeme musieť byť svätcami, aby sme boli básnikmi, už samotné fakty majú moc riešiť veľké problémy, vedou a peniazmi bohatnú iní, múdrosť musíš získať vlastnou prácou na sebe, vlasť nežije na mape, ale v srdciach ľudí, voláš boha, on často prichádza potajomky, klope na tvoje dvere, ale ty si zriedka doma, v politike je vždy pre niečo priskoro alebo prineskoro, veľké umenie je vystihnúť pravý okamih, nemôžem čakať milosť od prírody, vydobyť si ju - to je naša úloha, neúspech nie je hanbou, hanba je bázeň pred pokusom, žijeme v dobe, keď vyššie poslanie života človeka spočíva v tom, aby svet nielen vysvetľoval, ale ho aj menil, vytvoril ho lepším, zaujímavejším, zodpovedajúcim potrebám života ľudstva, buď milý k ľuďom po ceste hore, pretože ich budeš potrebovať na ceste dole, ak má byť manželstvo vydarené, treba sa zamilovať veľa ráz, ale vždy do tej istej osoby, človek nevie, po čom túži najviac: hádam po úteku, chodím svetom po špičkách, aby som nikoho nevyrušoval, lepšie je život žiť, ako o ňom písať - nech o ňom píše ten, kto sa z neho nemôže tešiť, ľudský život je krásna vec, keď si ho zaslúžime, spravodlivosť je ako cement: kým je čerstvá, je pružná a ľahko sa dá tvarovať, ale keď stuhne, skúste ju obmäkčiť, keby môj pes mal trochu viacej vkusu, odmietal by sa so mnou prechádzať, keby náš jano naozaj pásol tri voly, hneď by ho štvrtý metodicky usmernil, keby som ťa mal najradšej na svete, čo by mi na to povedalo pivo? láska trvá, len kým niečo očakáva, láska bez túžob je stromom bez spevu, no už v tej chvíli vieme: zúfale a banálne sa blíži finále, o nošteku – kto pchá jemnocitný noštek do chlieva, so sviňou sa obyčajne pohnevá, pri rozsudku minútu stojte, po ňom päť rokov seďte! rozbi klavír, no hudba nezmizne, stopárov zhadzujte z kapoty, len ak je vozovka čistá! ekonomiku treba vnímať, ako normálnu súčasť života, ktorá zabezpečuje existenciu ľudí, pokrytectvo je svedomím nesvedomitého človeka, nikdy som sa nebál zašpiniť si ruky prácou, každému raz dohorí sviečka, kto žije, musí aj zomrieť, ľuďom s hŕbou peňazí sa naozaj žije ľahšie, aj keby boli myšlienky balóny, úzkostlivec by sa o ne porezal, aj keď je to pravda, je to lož, blázon počuje iné tikanie, keby list spieval, oklamal by vtáka, kto zanecháva stopu, zanecháva ranu, málokedy sa môžem s niekým stretnúť, aby som ho hneď nezmlátil, medzi domami nie sú čiarky, preto sa tak ťažko čítajú a preto je také únavné chodiť po uliciach, mikrób nemá čas skúmať biológa, nie je treba vyhŕňať si rukávy, keď chceš zlomiť zápalku, pre toho, kto už stratil dvadsaťšesť rokov, je život vzácna vec, šiel pomaly, čo najpomalšie, aby jeho duša mohla dobehnúť jeho telo, škola pavúka nie je pre muchu, z hlavy, ktorá je tvrdohlavá, padajú rýchlo vlasy, čo ženu mučí, nie je mužovo tyranstvo, ale jeho ľahostajnosť, keď sa mám plaziť po bruchu - tak aspoň po plnom! ak nám už hádžete do očí prach, nech nie je aspoň rádioaktívny,