slová kníh nás vždy vzrušia, dôležité je, aby nás zmenili, staraj sa o rodičov tak, aby z toho neochoreli, svoju múdrosť zakladajte na ľudskosti, šľachetný človek je spokojný a veselý, nešľachetný je stále mrzutý, šľachetný človek sa neženie do rečí, ale sa ponáhľa do práce, šľachetný muž je zmierlivý, ale nie povoľný, malý človek je povoľný, ale nie zmierlivý, ten, kto kradne naše sny, ten nás zabíja, treba niečo urobiť, až potom o tom hovoriť a hovoriť len o tom, čo sme vykonali, učenie bez súdnosti prináša nedostatky, súdnosť bez učenia – ťažkosti, učiteľ morálky má zostať slobodným, uhladené slová a lichotivé správanie sa málokedy spájajú s ušľachtilým charakterom, urodzený človek sa vyzná v tom, čo je správne, rovnako, ako sa malý človek vyzná v tom, čo sa vyplatí, v pätnástich rokoch sa môj duch zaoberal štúdiom, v tridsiatke som nadobudol pevné názory, v štyridsiatke som prestal pochybovať, v päťdesiatke som poznal vôľu nebies, v šesťdesiatke bolo moje ucho spoľahlivým nástrojom na prijímanie právd, v sedemdesiatich môžem nasledovať túžby môjho srdca bez toho, aby som porušoval akékoľvek pravidlá, váž si sám seba a druhí si ťa budú vážiť, vedieť čo je dobré, nestačí, musíme to tiež milovať, milovať dobro nestačí, musíme ho tiež s nadšením konať, vedieť je uznať, keď niečo vieš, že to vieš a keď niečo nevieš, uznať, že to nevieš, veľa počúvaj, aby si zmenšil svoje pochybnosti, veľký človek má na mysli spravodlivosť - malý človek úspešnosť, vládnuť znamená, byť otcom i matkou ľudu, vlastnosťou ušľachtilého človeka je neprenáhlenosť v reči a rýchlosti v činoch, všetko má svoju krásu, ale nie každý ju vidí, všetko má svoju krásu, no nie každý ju vidí, zariaďte, aby sa poctivosť vyplácala viac než krádež, a nebude krádeží, zbabelosť je, keď vieme, čo máme robiť a nerobíme to, to, že s niekým dosiahneš spoločné postavenie, ešte neznamená, že s ním dosiahneš aj rovnakú autoritu, ži v priateľstve s najcnostnejšími, kto si zaumienil, že buď zvíťazí alebo umrie, ten iba málokedy býva porazený, milovať chyby je väčšia láska než milovať dokonalosť, netreba posudzovať podľa toho, čo vidíme, páni, šťastní nie sme o nič viac, ako sa nám zdá, prílišná dôvera priťahuje nebezpečenstvo, rozum a láska sú zarytí nepriatelia, spôsob, akým dávame, je dôležitejší, ako to, čo dávame, umenie klamať v pravý čas je potrebné, veľmi často nachádzame viac, než dúfame nájsť, patrím k tým, ktorí veria s nobelom, že nové technické objavy prinesú ľudstvu viac dobra ako zla, naučili ma, že napredovať sa nedá ani rýchlo, ani ľahko, nechcem ju, chcem, aby ste ma nechali osamote – lekárovi s utišujúcou injekciou, 1934, ničoho v živote sa netreba báť, treba len všetkému porozumieť, treba mať vytrvalosť a vieru v seba, veriť, že niečo dokážem a dokázať to za každú cenu, veľa ľudí má dobrú výchovu a vie, že sa nepatrí hovoriť s plnými ústami, ak to ale niekto robí s prázdnou hlavou, nemajú nijaké námietky, život nie je ľahký pre nikoho z nás, čo však s tým? musíme mať vytrvalosť a predovšetkým vieru v samých seba, musíme veriť, že sme na niečo nadaní a to niečo treba za každú cenu dosiahnuť, ak sú pravda, právo a spravodlivosť na pochode, až potom je skutočné šťastie žiť, aký tragicky stratený, opustený vo vesmíre je človek bez boha, ale aj aký dobrý! aký statočný! blížny pred blížnym cúva skôr pre hlbiny smútku než pre priepasti sebectva, bohatý si môže svoje vzruchy a zážitky kupovať, chudobnému prichádzajú vo forme úderov, byť mŕtvy, nebyť, je sladké preto, že je to omnoho viac než spánok, je to mier, upokojenie, koniec bolesti a trampôt, ale túto vrcholnú slasť, akú možno ľudskému tvorovi dopriať, mŕtva bytosť už neprežíva, necíti, bytie nie je ani dobré ani zlé, ale keby nevedel človek rozlišovať medzi dobrom a zlom, zničil by sa na tejto zemi, lebo má obrovské nadanie, ktorým zvieratá nedisponujú, zvieratá žijú právom silnejšieho, človek si poslúži nielen právom silnejšieho, ale aj právom podlejšieho, častejšie ako hračkou osudu býva človek hračkou seba samého, ale i tak - a či ešte k tomu - je vo svojom osude podstatne determinovaný stavom sveta, do ktorého sa zrodil, človek je v podstate bytosť nespokojná s tými ostatnými, človek je závislý na svojom prostredí a nemôže sa dokonale izolovať, ale netreba sa izolovať za každú cenu, aby bol človek sám sebou, človek si je vždy viac vedomý vlastných útrap, než svojej surovosti voči tým druhým, indivíduum nie je nič, až celok je všetko!?! nie, indivíduum je všetko a celok je všetko, pravdaže, individualita nemá nijaké nároky, aby pre svoju individuálnosť bola nejako osobitne uctievaná, honorovaná, je pekné, ak je človek so sebou spokojný, ak je však so sebou nespokojný, môže to byť pravdepodobne ešte väčšia vec, jediným skutočným bohatstvom človeka je jeho osobnosť, môže mu byť tým najhlavnejším zdrojom životného šťastia: ak je zdravá a harmonická, ak jej konflikty s okolitým svetom sú plodné, vedie ho bezpečne v činoch i v myslení, jednoducho sú ľudia, od ktorých sa, nech akokoľvek dávaš pozor, zašpiníš, kde sa začína hľadať pravda, povznáša sa aj život, kedykoľvek sa proti mne obrátila podlosť, nikdy som sa necítil nad ňou povýšený, skôr ňou ponížený, kto nevie pochopiť druhého, nemalo by sa mu dôverovať, lacný optimizmus je škodlivý, lebo znižuje skutočné hodnoty všetkého, čoho sa príliš pohodlne dotýka a zmocňuje: života, kultúry, sociálnej mravnosti, domnievam sa, že všetko to mu je trošku jeho domýšľavého a prisprostastého úsmevu dokorán otvorené, ľudí možno podceniť, ale máva to následky, ľudia, ktorí ľahko zarábajú príliš veľa peňazí, v skutočnosti nepoznajú život, ľudské množstvo neslobodno považovať iba za krvavú, trasúcu sa kašu, ktorá sa člení, cibrí a formuje iba slovom diktátora, ľudstvo si zasluhuje skôr obdiv a lásku, nie nadávky, a keď už nadávky, tak veľmi úprimné a hlasné, mám priateľa! musím povedať s údivom, a s rovnakým údivom: čím som si ho zaslúžil? medzi tým, čo chceme a čo musíme, sa tvorí celý náš život, milovať mier musí znamenať milovať tiež jeho obranu, mládež chce poznať život s dátumom dneška, môj organizmus je občas pre mňa niečo pekelne cudzie, musíš sa vzdať samoľúbosti, zištnej ctižiadosti, panovačnosti, ale nie sily, myšlienka je nástrojom, ale môže byť aj celým svetom, načo mravný cit - ak niet boha? ale mravná vôľa nie je predsa kvôli bohu, ale kvôli človeku, najviac rečí mávajú hlupáci, vždy majú o čom hovoriť, keď otvárajú hubu, domnievajú sa, že získavajú na význame,- aj preto sa hrozíme smrti, že niekedy sa nám zdá dezerciou, nemôžem prekročiť, prekonať medze svojich schopností, svoje hranice, chcem teda aspoň vydobyť z nich to najlepšie, nemôžete jeden druhému dôverovať? potom si nemôžete ani navzájom pomôcť! nemyslím, že by svet mohol byť niekedy celkom dobrý, som si však istý, že by mohol a musí byť nepomerne lepší, nesloboda nie je ohavnou ujmou len na vôli, ale aj na dôstojnosti, nesloboda nie je disciplínou, je ponížením, nestatočnosť asi nemá čo dobrého v sebe hájiť, nie si náhoda, si prípad a mohol by si byť aj príkladom, niet zlých právd, ale sú zlé skutočnosti, nízkosť dokáže preklenúť vzdialenosť medzi sebou a veľkosťou iba zášťou, približuje sa k nej na dosah nadávkami – hľa, veľkosť nie je vyššie, než kam ohava dopľuje! podporovať ničomníka preto, že je niekomu nepríjemný, nie je iba politickým chytráctvom, ale priam spoluvinou, poznáme vlastne len mená mnohých vecí - a nič viac, presvedčenie, ktoré má mládež o sebe, že by všetko na svete zariadila a vybavila lepšie, než to neprebudené ľudstvo robilo pred ňou, nebýva azda len márnomyseľným sebaprecenením, ale je aj, a hádam ešte väčšmi, krásne a povzbudzujúce, pretože sa kĺžeme po povrchu,, ľahko padáme, príroda je nesmierny individualista, všetkému čo vytvorí, dáva osobnosť, rád, ochotne, spupne človek sám seba preceňuje - aby mohol v seba veriť, rozum a pravda spočinú vždy skôr na dne myslenia a mlčania, než na povrchu rozprávania, sú aj víťazstvá, ktoré sú hanbou, telá sa v ľuďoch milujú častejšie, než duše, kto vo svojom živote spoznal hoci aj sto žien, možno vôbec nepoznal lásku, úcta k človeku, láska k blížnemu má byť konštruktívnou silou a nie iba filantropickou slabosťou, umenie je tvorenie, tvorenie pochádzajúce z ľudských rúk, z ľudského srdca a ducha, tvorenie novej veci, ktorá sa priraďuje k ostatnému súčtu života a sveta, umierajúci človek je medzi žijúcimi sám, je vôbec veľa osamote, v človeku býva rozpor medzi jeho vnútorným a vonkajším osudom, v ľudskom dosahu niet myšlienky alebo veci, ktorú by človek nedokázal zneužiť, ktorú by nedokázal pokaziť, väčšina ľudí si zasluhuje lepšie životné podmienky, vyhýbať sa utrpeniu je rozumné, prospešné a niekedy aj veľmi zbabelé, ba niekedy je to takmer samovražda, vysoká mienka o sebe, nízka o iných - a hľa! hlupák sa osmelil a stáva sa dravcom! z dvoch rôznych mienok víťazí vždy skôr tá hlučnejšia, za čo iné sa môže lož vydávať, ak nie za pravdu, a hlúposť, ak nie za rozum? aby mohli byť oči plné obrazu, musí ním byť najprv plné srdce,
Slovenský jazyk
Anglický jazyk
Ukrajinčina (ukrajinský jazyk)