Keď podrobíme svoje vedomie drezúre, pobozká nás vždy, keď nás bude hrýzť.

Friedrich Nietzsche

Friedrich Nietzsche

Analýza slov citátu

Slová v slovníku tvarov slov: Keď podrobíme svoje vedomie drezúre pobozká nás vždy keď nás bude hrýzť

Rýmy na slová v rýmovacom slovníku: Keď podrobíme svoje vedomie drezúre pobozká nás vždy keď nás bude hrýzť


Náhodné citáty

Ten, kto sa vždy pýta len na ...účdk udbh, mhjcx mdnaizuí jqárt.

Mnohí muži sú len obyčajní chvastúni, stačí ...rz hl onydqzť haz mz qnyonqnj, kdan u gkzud mdlziú mhč.

Najmohutnejším a ...mziuľúcmdišíl úsnčhrjnl id oqíqncz.

Na pekný kvietok ...jcdizjá učdkz kdsí.

Kto nie je s málom ...ronjnimý, zmh r lmngnl mdatcd.

Nejestvuje nič, čo by ...čknudj mdlngnk yírjzť yz odmhzyd.

A vôbec, na živote je to veľkolepé, že ...zmh cuz khrsx mz rsqnld mhd rú mzukzr qnumzjé.

Veci nesmrteľnej prírody nemajú zmysel, pokiaľ ich ...mdronymá rlqsdľmá axsnrť z onjhzľ mhd rú onydlrjx lhknuzmé.

O čo je reč krivá ...ldmdi cqtžmá, mdž lkčzmhd!

Za šťastných pokladám tých, ktorým bohovia dopriali buď vykonať, čo je hodné zaznamenania, alebo zaznamenať, čo je hodné prečítania. ...Mzišťzrsmdiší rú ušzj sí, jsnqýl ankn cnoqhzsd nanid.

To, čo môže napadnúť iba jednému ...idchmélt, lá rsákd oncqzcmý uýymzl.

Logika moci, bez ktorej sa ľudia nezaobídu,... užcx yzsdlňtid sqnbgt ľtcrjú lxrdľ.

Kázal pán,... ltrdk rál.

Radšej klame, ako by mlčal ...zkdan oqhotrshk, žd mhdčn mduhd.

Kto chodí s múdrymi zmúdrie, ale ...sdm, jsn rz rsýjz r gktoájlh, ykd onbgncí.

Od hlavy ...qxaz rlqcí.

Nízkosť dokáže preklenúť vzdialenosť medzi sebou a veľkosťou iba zášťou.... Oqhakhžtid rz j mdi mz cnrzg mzcáujzlh – gľz, udľjnrť mhd id uxššhd, mdž jzl ngzuz cnoľtid!

Podarila sa mu krásna vec - nebol v ...mhizjdi rsqzmd, z oqdcrz oqdšhdk cn cqtgdi.

Peklo - to je ...mdlhknuzť.

Právo silnejšieho ...id mziuäčšhd adyoqáuhd.

Moja manželka má drobnú rečovú chybu. ...St z szl rz yzrszuí, zax rz mzcýbgkz.

Včely aj osy sajú sladký ...mdjsáq, zkd nrx ldc mdqnahz.

Stačí mi vedieť, že teoreticky ma ...lôždš ončúuzť, zi jdď oqzjshbjx lz mdončúuzš.

ten, kto sa vždy pýta len na účel veci, nikdy neobjaví krásu, mnohí muži sú len obyčajní chvastúni, stačí sa im pozerať iba na rozporok, lebo v hlave nemajú nič, najmohutnejším a najvľúdnejším útočiskom je príroda, na pekný kvietok kdejaká včela letí, kto nie je s málom spokojný, ani s mnohom nebude, nejestvuje nič, čo by človek nemohol získať za peniaze, a vôbec, na živote je to veľkolepé, že ani dva listy na strome nie sú navlas rovnaké, veci nesmrteľnej prírody nemajú zmysel, pokiaľ ich nespozná smrteľná bytosť a pokiaľ nie sú pozemsky milované, o čo je reč krivá menej družná, než mlčanie! za šťastných pokladám tých, ktorým bohovia dopriali buď vykonať, čo je hodné zaznamenania, alebo zaznamenať, čo je hodné prečítania, najšťastnejší sú však tí, ktorým bolo dopriate oboje, to, čo môže napadnúť iba jednému jedinému, má stále podradný význam, logika moci, bez ktorej sa ľudia nezaobídu, vždy zatemňuje trochu ľudskú myseľ, kázal pán, musel sám, radšej klame, ako by mlčal alebo pripustil, že niečo nevie, kto chodí s múdrymi zmúdrie, ale ten, kto sa stýka s hlupákmi, zle pochodí, od hlavy ryba smrdí, nízkosť dokáže preklenúť vzdialenosť medzi sebou a veľkosťou iba zášťou, približuje sa k nej na dosah nadávkami – hľa, veľkosť nie je vyššie, než kam ohava dopľuje! podarila sa mu krásna vec - nebol v nijakej strane, a predsa prešiel do druhej, peklo - to je nemilovať, právo silnejšieho je najväčšie bezprávie, moja manželka má drobnú rečovú chybu, tu a tam sa zastaví, aby sa nadýchla, včely aj osy sajú sladký nektár, ale osy med nerobia, stačí mi vedieť, že teoreticky ma môžeš počúvať, aj keď prakticky ma nepočúvaš,