Časovanie slova rozlúčiť

Slovo rozlúčiť je sloveso, má dokonavý vid. Slovesá sa v slovenskom jazyku časujú (menia tvar podľa času).
V tabuľke nižšie sa nachádzajú všetky tvary slovesa rozlúčiť

	časovanie - jednotné číslo
	1. osoba	2. osoba	3. osoba
	ja	ty	on, ona, ono
Minulý čas	rozlúčil, rozlúčila, rozlúčilo	rozlúčil, rozlúčila, rozlúčilo	rozlúčil, rozlúčila, rozlúčilo
Prítomný čas	rozlúčim	rozlúčiš	rozlúči
Budúci čas	rozlúčim	rozlúčiš	rozlúči
Rozkazovací tvar	-	rozlúč	-

	časovanie - množné číslo
	1. osoba	2. osoba	3. osoba
	my	vy	oni, ony
Minulý čas	rozlúčili	rozlúčili	rozlúčili
Prítomný čas	rozlúčime	rozlúčite	rozlúčia
Budúci čas	rozlúčime	rozlúčite	rozlúčia
Rozkazovací tvar	rozlúčme	rozlúčte	-

Nahlásiť chybu

Zvyšné tvary slovesa rozlúčiť: rozlúčiť (neurčitok) a rozlúčiac (prechodník).

Tvary slova rozlúčiť

Správne tvary slova rozlúčiť: rozlúčili, rozlúčiť, rozlúčila, rozlúčilo, rozlúčime, rozlúč, rozlúčiac, rozlúčim, rozlúčil, rozlúčiš, rozlúčte, rozlúči, rozlúčite, rozlúčia, rozlúčme

Odvodené tvary slova (nerozlúčiť): nerozlúčil, nerozlúčime, nerozlúčiac, nerozlúčme, nerozlúčili, nerozlúčte, nerozlúčiš, nerozlúčim, nerozlúčiť, nerozlúčila, nerozlúči, nerozlúčite, nerozlúčilo, nerozlúč, nerozlúčia

Gramaticky nesprávne tvary pre slovo rozlúčiť: rozlúčyť

Vety so slovesom rozlúčiť

Časovanie v jednotnom čísle - minulý čas: Ja som rozlúčil. Ja som rozlúčila. Ja som rozlúčilo. Ty si rozlúčil. Ty si rozlúčila. Ty si rozlúčilo. On rozlúčil. Ona rozlúčila. Ono rozlúčilo.
Časovanie v jednotnom čísle - prítomný čas: Ja rozlúčim. Ty rozlúčiš. On rozlúči. Ona rozlúči. Ono rozlúči.
Časovanie v jednotnom čísle - budúci čas: Ja rozlúčim. Ty rozlúčiš. On rozlúči. Ona rozlúči. Ono rozlúči.
Časovanie v množnom čísle - minulý čas: My sme rozlúčili. Vy ste rozlúčili. Oni rozlúčili. Ony rozlúčili.
Časovanie v množnom čísle - prítomný čas: My rozlúčime. Vy rozlúčite. Oni rozlúčia. Ony rozlúčia.
Časovanie v množnom čísle - budúci čas: My rozlúčime. Vy rozlúčite. Oni rozlúčia. Ony rozlúčia.

Slovo rozlúčiť vo vetách

Človek sa môže rozlúčiť so všetkým, len nie s nádejou.

Nedokážete si vzájomne úplne dôverovať? Tak sa radšej rozlúčte.

Blízkeho človeka pochopíme až vtedy, keď sa s ním rozlúčime.

Ten, kto má rodinu, musí sa rozlúčiť s pýchou.

---

Podobné slová: rozležať, rozlomiť, rozlepovať, rozliať, rozletovať, rozlosovať, rozliezť, rozlievať, rozlupovať, rozletúvať, rozlišovať, rozladiť, rozleptávať, rozlepiť, rozliepať, rozletieť, rozlietnuť, rozlúštiť, rozliehať, rozliezať, rozlúpnuť, rozlúsknuť, rozložiť,

Rýmy na slovo rozlúčiť