Časovanie slova zubiť

Slovo zubiť je sloveso, má nedokonavý vid. Slovesá sa v slovenskom jazyku časujú (menia tvar podľa času).
V tabuľke nižšie sa nachádzajú všetky tvary slovesa zubiť

	časovanie - jednotné číslo
	1. osoba	2. osoba	3. osoba
	ja	ty	on, ona, ono
Minulý čas	zubil, zubila, zubilo	zubil, zubila, zubilo	zubil, zubila, zubilo
Prítomný čas	zubím	zubíš	zubí
Budúci čas	budem zubiť	budeš zubiť	bude zubiť
Rozkazovací tvar	-	zub	-

	časovanie - množné číslo
	1. osoba	2. osoba	3. osoba
	my	vy	oni, ony
Minulý čas	zubili	zubili	zubili
Prítomný čas	zubíme	zubíte	zubia
Budúci čas	budeme zubiť	budete zubiť	budú zubiť
Rozkazovací tvar	zubme	zubte	-

Nahlásiť chybu

Zvyšné tvary slovesa zubiť: zubiť (neurčitok) a zubiac (prechodník).

Tvary slova zubiť

Správne tvary slova zubiť: zubte, zubiť, zubil, zubíme, zubili, zubíš, zubiac, zubím, zubia, zubila, zubíte, zubilo, zub, zubme, zubí

Gramaticky nesprávne tvary pre slovo zubiť: zubyť

Vety so slovesom zubiť

Časovanie v jednotnom čísle - minulý čas: Ja som zubil. Ja som zubila. Ja som zubilo. Ty si zubil. Ty si zubila. Ty si zubilo. On zubil. Ona zubila. Ono zubilo.
Časovanie v jednotnom čísle - prítomný čas: Ja zubím. Ty zubíš. On zubí. Ona zubí. Ono zubí.
Časovanie v jednotnom čísle - budúci čas: Ja budem zubiť. Ty budeš zubiť. On bude zubiť. Ona bude zubiť. Ono bude zubiť.
Časovanie v množnom čísle - minulý čas: My sme zubili. Vy ste zubili. Oni zubili. Ony zubili.
Časovanie v množnom čísle - prítomný čas: My zubíme. Vy zubíte. Oni zubia. Ony zubia.
Časovanie v množnom čísle - budúci čas: My budeme zubiť. Vy budete zubiť. Oni budú zubiť. Ony budú zubiť.

Slovo zubiť vo vetách

Vypadol mi zub práve vo chvíli, keď som si začal namýšľať, že som nesmrteľný.

---

Podobné slová: neozelenieť, nerozhodovať, nedružstevníčiť, čľupčať, vboriť, nezmotávať, zošvagriť, neomáľať, nezakladať, opásať, neskriviť, tiesniť, nenapodobiť,

Rýmy na slovo zubiť