Ďuro (podstatné meno) - skloňovanie slova

Slovo Ďuro je vlastné podstatné meno (píše sa s veľkým začiatočným písmenom) (mužský rod (životné)) .

Podľa akého vzoru sa skloňuje? Skloňovanie slova Ďuro je podľa vzoru chlap.

Pád	Otázka	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	Kto / čo	Ďuro	Ďurovia
Genitív	Bez koho / bez čoho	Ďura	Ďurov
Datív	Dám komu / dám čomu	Ďurovi	Ďurom
Akuzatív	Koho / čo	Ďura	Ďurov
Lokál	O kom / o čom	Ďurovi	Ďuroch
Inštrumentál	S kým / s čím	Ďurom	Ďurami

Nahlásiť chybu

Tvary slova Ďuro

Správne tvary slova Ďuro: Ďuro, Ďurovi, Ďurom, Ďuroch, Ďurov, Ďurovia, Ďurami, Ďura

Tvary slova Ďuro s predložkami: bez Ďura, od Ďura, do Ďura, z Ďura, k Ďurovi, o Ďurovi, na Ďurovi, po Ďurovi, pri Ďurovi, proti Ďurovi, v Ďurovi, nad Ďurom, pod Ďurom, pred Ďurom, za Ďurom, s Ďurom, bez Ďurov, od Ďurov, do Ďurov, z Ďurov, k Ďurom, o Ďuroch, na Ďuroch, po Ďuroch, pri Ďuroch, proti Ďurom, v Ďuroch, nad Ďurami, pod Ďurami, pred Ďurami, za Ďurami, s Ďurami

Nesprávne (chybné) tvary slova Ďuro: Ďuroy, Ďurou, Ďuroov, Ďuroom, Ďuroe, Ďurooch, Ďuromi, Ďuroa, Ďuroi

---

Podobné slová: Ďurčinčan, Ďurďošík, Ďubákovo, Ďurko, Ďurana, Ďurech, Ďurďošíčanka, Ďurčiná, Ďurďošíčan, Ďurčinčanka, Ďurďovčanka, Ďurica, Ďurčo, Ďurian, Ďurkovčanka, Ďumbierskomýťan, Ďurkovce, Ďurová, Ďurkovec, Ďurkovčan, Ďuďo, Ďubákovčanka, Ďurec,

Príbuzné slová: meno, Ďurko, Juraj,

Rýmy Ďuro v rýmovacom slovníku

Slová z písmen Ďuro do scrabble. Anagramy a scrabble slovník oruĎ.

Slovenská slovná zásoba: » Mená

Slovo Ďuro vo vetách

Ďuro i Marek, mrazom nás zalek.

Jozef mosty stavia, Ďuro do poľa vyháňa.

Ako hlboko pred Ďurom vyschne, tak hlboko po Ďurovi namokne.