Vyskúšajme si zostrojiť trojuholník.

Posúvanie je jedno z geometrických zobrazení kedy nejaký bod, priamku alebo útvar jednoducho posunieme o kúsok na iné miesto.

Vedeli ste že útvar môžme matematicky precízne aj otočiť?

Poďme vytvoriť rez kocky nejakou špecifickou rovinou.

Ak už vieme vytvoriť rez kocky, môžme to isté urobiť aj s ihlanom.

Najzaujímavejším z rezov telesom, je rez alebo prienik priamky.

Vedeli ste o tom, že pomocou Pytagorovej vety môžeme merať veľkosť vektoru?

Skalárny súčin vektorov budeme neskôr pri analytickej geometrií veľa využívať, tak sa ho poďme naučiť.

V tomto videu si povieme o základoch z lineárnej kombinácie vektorov.

Parametrické vyjadrenie priamky nám otvorí svet do sveta viacrozmernej matematiky.

Okrem parametrického vyjadrenia priamky poznáme ešte aj všeobecnú rovnicu priamky.

Rovnako ako sme parametricky dokázali vyjadriť priamku, dokážeme aj rovinu.

Keďže už sa dokážeme pohybovať vo viacrozmernom priestore, môžme aj určovať vzájomnú polohu priamok v priestore.

Doposiaľ sme kružnicu dokázali len kresliť alebo merať. Teraz už ju dokážeme aj matematicky vyjadriť.

S kombinatorikou sa budeme stretávať pri pravdepodobnosti a štatistike naozaj veľa.

Začnime v kombinatorike s tým najjednoduchším čo sú permutácie bez opakovania.

Vyskúšajme si nejaký príklad s permutáciami bez opakovania.

Vedeli ste, že v kombinatorike sa môžme stretnúť aj s rovnicami?

Keď sme už zvládli kombinatoriku, môžme tieto znalosti uplatniť pri počítaní s pravdepodobnosťou.

Vyberanie farebných kamienkov z vrecka je najklasickejší príklad v pravdepodobnosti.

Skombinujme svet kombinatoriky so svetom pravdepodobnosti.

Kedy by sme mali pravdepodobnosti sčítať a kedy násobiť?

Spoznajme novú skvelú pomôcku, ktorou je doplnková pravdepodobnosť.

Čo je to podmienená pravdepodobnosť a kde sa s ňou budeme stretávať?

Prvé tri štatistické nástroje sú modus, medián a aritmetický priemer.

Ako sa líši geometrický priemer od toho aritmetického?

Dostávame sa ku charakteristike variability a začneme rozptylom.

Ak už vieme vypočítať rozptyl nejakých dát, hravo zvládneme aj smerodajnú odchýlku.

Začíname so svetom matematickej analýzy. Čo je to limita funkcie?

Limita nemusí byť len obojstranná, ale aj jednostranná.