Aké vedomosti dnes potrebujeme? vplyvy priemyselných revolúcií na vzdelanie

Kategórie: učenie a vzdelávanie

Medzi najvýznamnejšie míľniky našej histórie, ktoré ovplyvnili požiadavky na vzdelanie aj vzdelávanie, patria priemyselné revolúcie. V súčasnosti žijeme v dobe štvrtej priemyselnej revolúcie, ale nemenej významné sú aj tie predchádzajúce. V tomto článku si zhrnieme udalosti a okolnosti, ktoré spôsobili revolučné zmeny v oblasti vzdelávania a nárokov na vzdelanie.

V prvej (úvodnej) časti série článkov na tému aké vedomosti dnes potrebujeme: všeobecné a odborné vedomosti sme upriamili pozornosť na potrebu klasifikácie vedomostí podľa ich odbornosti: od všeobecných vedomostí po odborné (špecializované) vedomosti. Teraz sa pozrieme na to, ako sa v priebehu našej existencie (najmä za posledné roky) menili požiadavky na vedomosti vplyvom najvýznamnejších míľnikov v priemysle. To nám umožní sa lepšie zamyslieť nad tým, ako pristupovať k vedomostiam potrebným pre našu budúcnosť.

Etapy vzdelávania človeka: od praveku po súčasnosť

Už je to pár (miliónov) rokov, čo človek žije na planéte Zem. Pre prežitie však potrebuje niečo vedieť a niečo poznať. Kedysi nám stačila pre prežitie len schopnosť zabezpečiť si potravu zberom plodín či lovom živočíchov. Dnes už je pracovná náplň väčšiny z nás zložitejšia. Z pohľadu radikálnych zmien na prežitie by sme vedeli rozdeliť našu existenciu do troch etáp: 

  1. etapa - zber a lov: človek sa živil zbieraním plodín a lovom živočíchov, čo mu na prežitie stačilo. Toto obdobie trvalo najdlhšie (niekoľko miliónov rokov).
  2. etapa - poľnohospodárstvo: človek sa živil primárne obrábaním pôdy a chovom živočíchov. Začiatok tohto obdobia sa datuje okolo roku 8500 pred našim letopočtom.
  3. etapa - priemyselná výroba: ľudia začali hromadne pracovať v priemysle. Táto etapa začala približne v polovici 18. storočia a pretrváva dodnes. 

Keďže prvé dve etapy už predstavujú len našu históriu, ďalej sa budeme zaoberať treťou etapou, ktorá sa označuje ako priemyselná výroba. V rámci nej sme ako ľudstvo zažili niekoľko priemyselných období, ktoré naveky ovplyvnili požiadavky na vzdelanie.

Prvá priemyselná revolúcia: mechanizácia (industrializácia)

vedomosti priemyselna revolucia 1 Prvá priemyselná revolúcia začína v Európe v druhej polovici 18. storočia. V podstate ju môžeme označiť ako prechod z tradičného hospodárstva na masovú výrobu s deľbou práce. Pred prvou priemyselnou revolúciou sa väčšina ľudí venovala poľnohospodárstvu alebo individuálnym manuálnym činnostiam. Až prvá priemyselná revolúcia spôsobila zmenu. Začali vznikať prvé továrne – manufaktúry. Tu sa združovalo viac ľudí, ktorí vyrábali produkty (prevažne ručne). Ľudia teda začali viac pracovať mimo domova – dochádzali za prácou alebo sa sťahovali z vidieckych oblastí do miest. Hnacím motorom tejto doby bolo objavenie a skonštruovanie prvých strojov, ktoré boli poháňané parou a vodou, a umožnili transformovať pracovný proces na niečo, čo sa môžeme nazvať masová výroba. Každý zamestnanec sa podieľal na menšej časti celého výrobného procesu.

Tieto zmeny so sebou prinášali nové požiadavky na vzdelanie človeka. Zatiaľ čo pred prvou priemyselnou revolúciou sa väčšina obyvateľstva venovala bežným rovnakým (poľnohospodárstvo alebo drobná manuálna práca), teraz bolo nutné ľudí naučiť pracovať v dielňach. Zamestnanci sa začali špecializovať na konkrétnu činnosť, aby nerobil jeden človek celý výrobok. Bolo to z dôvodu, že keď sa človek zameriava len na jednu činnosť, dokáže si ju osvojiť efektívnejšie. Začali byť potrební nielen pracovníci, ale aj personál okolo nich, technickí pracovníci udržujúcu stroje a pod.

Druhá priemyselná revolúcia: elektrifikácia

vedomosti, druha priemyselna revolucia, elektrika Druhá priemyselná revolúcia sa začala v 19. storočí, pričom sa za míľnik označuje objavenie elektrickej energie a výroby prostredníctvom montážnej linky. S tým súvisel vznik prvých motorov či železníc, ktoré už neboli závislé od pary. Elektromotory sa stali novým pohonom namiesto parných strojov. Stroje teda začali byť poháňané elektrickou energiou. Elektrická energia sa ľahšie distribuovala, a vďaka tomu bolo možné výrobný proces zefektívniť: rozdeliť firmu na menšie továrne, kde sa v každej vyrábala nejaká časť produktu a presúvať výrobky medzi nimi. Toto všetko umožnilo výrazne znížiť cenu takto vyrábaných výrobkov a zvýšiť produkciu.

Vplyv na vzdelanie a schopnosti ľudí sa zvýšil. Práca v továrňach už nebola len o manuálnej činnosti. Bolo tiež potrebné vyrábať a udržiavať montážne linky, zabezpečovať transport tovaru (aj ľudí) na väčšie vzdialenosti. Špecializácia ľudí na rozličné činnosti sa ešte viac rozšírila, a aj počet ľudí závislých od práce vo výrobe sa výrazne zvyšoval na úkor tradičných prác. Priemyselné práce zvyčajne vyžadovali silu, a preto došlo k nárastu rozdielov medzi rolou muža a ženy. Boli to poväčšine muži, ktorí pracovali v továrňach, a ženy sa starali o statok a rodinu. Väčšie zastúpenie žien v priemyselnej výrobe začalo s obdobím prvej svetovej vojny, keďže začal byť nedostatok mužov.

Tretia priemyselná revolúcia: automatizácia

vedomosti, tretia priemyselna revolucia, automatizaciaZačiatky tretej priemyselnej revolúcie sa datujú niekedy v 70. rokoch 20. storočia. Súvisí s rozvojom automatizácie a počítačov. Stroje začínajú byť ovládané elektronickými súčiastkami a počítačmi. Vďaka tomu bolo možné veľkú časť výroby delegovať na stroje a ľudia sa ocitli v pozícii, že na stroje aj dozerali a riadili ich. Mnohé procesy boli automatizované celé – nebolo nutné človeka ani ako asistenta. Bežní pracovníci pri pásoch začali byť menej cenení. Tu sa prvýkrát začína riešiť spoločenská dilema, že človek môže byť úplne nahraditeľný strojom a príde o prácu. Na druhej strane začal byť dopyt po vzdelaných ľuďoch, ktorí dokážu stroje navrhovať a udržiavať. Rozdiely medzi pracovnou rolou muža a ženy sa postupne zmenšovali, nakoľko už práca nevyžadovala toľko fyzickej sily.

A samozrejme sa tým ovplyvnili požiadavky na pracovnom trhu. Ľudia už nepracovali od rána do večera na poli, keďže veľkú časť práce prevzali stroje. Mohli sa viac zabávať a cestovať. Vznikol dopyt napr. po zábavných centrách (kiná, divadlá, ...). Ľudia už často ani nestíhali doma variť (alebo sa im nechcelo), a tak začali viac nakupovať hotové jedlá či využívať reštaurácie. Takže zase vznikli nové možnosti a požiadavky na pracovnom trhu (napr. profesionálni kuchári, herci, ...).

Štvrtá priemyselná revolúcia: priemysel 4.0

vedomosti, štvrtá priemyselna revolucia, priemysel 4.0Dnes zažívame dobu, ktorá sa občas nazýva priemysel 4.0. Ide o štvrtú priemyselnú revolúciu, ktorá sa začala nedávno a vyznačuje používaním informačných a komunikačných technológií v priemysle. S ňou úzko súvisia napríklad pojmy Veľké dáta (angl. Big Data) a Internet vecí (angl. Internet of Things):

  • Veľké dáta predstavujú koncept (myšlienku), kedy produkujeme a spracovávame veľa údajov a musíme ich nielen uchovávať, ale aj analyzovať. Dát je dnes veľmi veľa a sú rôzneho typu. Napríklad len pri obyčajnom nákupe človeka v predajni môžeme uchovávať tieto dáta: zoznam vecí čo človek kúpil, čas ako dlho bol v predajni, trasu, ktorou išiel z domu do obchodu a pod. Pre niekoho sú to nezaujímavé dáta, ale ich analýzou môžeme napríklad zistiť aké potraviny človek rád nakupuje (a v prípade predajcu zabezpečenie ich zásob), akými dopravnými prostriedkami chodí a pod. A tieto dáta sa samozrejme dajú využiť (aj zneužiť) pre rôzne účely.
  • Internet vecí je koncept, v ktorom nepoužíva internet len človek, ale aj nejaká vec (napr. chladnička, okno a pod.). Chladnička môže vďaka senzorom zistiť, že v nej chýba jedlo a automaticky ho cez internet objednať. Okno môže vďaka senzorom a predpovedi zistiť, že bude silný dážď, preventívne sa zavrieť a zároveň informovať radiátor, aby začal viac kúriť.

Veľké dáta a internet vecí majú svoje uplatnenie v domácnosti aj v priemysle. Komponenty výrobného procesu sa môžu vzájomne informovať a človek má menej starostí. To má obrovský vplyv na rolu človeka. Znovu sa mení dopyt po tom, čo by sa mal človek učiť, aby bol použiteľný a nenahraditeľný strojom. Viac potrební budú ľudia, ktorí sú schopný takéto zariadenia navrhovať a robiť im technickú údržbu.

Požiadavky na vzdelanie v dnešnej dobe sa menia

Človek sa musel každej epocha ľudstva prispôsobiť. Požiadavky na vždy menili, hoci tempo zmien je stále rýchlejšie. Trvalo niekoľko miliónov rokov, kým si ľudstvo vystačilo s vedomosťami z oblasti lovu zvierat a zberu plodín. Následne bolo obdobie niekoľko tisíc rokov, kedy boli potrebné vedomosti súvisiace s poľnohospodárstvom. Priemysel tu máme len niekoľko posledných desiatok rokov a v rámci neho práve zažívame štvrtú priemyselnú revolúciu.

Každá priemyselná revolúcia spôsobila obavy ľudí. Tak, ako sa ľudia báli strojov, že nimi budú nahradení, tak sa boja dnes príchodu umelej inteligencie. Namiesto obáv možno postačí sa týmto nevyhnutným zmenám len prispôsobiť. Teda prispôsobiť to, čo sa budeme učiť, aby nám získané vedomosti pomohli plnohodnotne žiť a prežiť. Vplyvom týchto zmien však vzniká množstvo nových pracovných pozícii. Kedysi bolo nemysliteľné, aby človek po celom dni strávenom na poli riešil nejakú zábavu. Dnes pracuje množstvo ľudí práve v zábavnom priemysle. Doteraz vždy platilo, že ak v nejakej oblasti došlo k poklesu zamestnanosti, vznikli iné oblasti, kde bol ľudí nedostatok. Je potrebné sa len pripraviť na zmenu.

Na záver uvádzame najdôležitejšie míľniky na časovej osi. Podrobnejšie časové osi znázorňujúce historické udalosti nájdete v sekcii digitálna encyklopédia - dejiny.

vedomosti timeline

Akým vedomostiam by sme teda mali venovať pozornosť v dnešnej dobe? Je nutná špecializácia alebo ju prenecháme strojom? Na tieto otázky sa pozrieme v ďalšom pokračovaní série. 

Zdroje obrázkov: vlastná tvorba a unsplash.com

youki 7. 6. 2020 277
5,0 / 5 (hlasy: 7)

Diskusia k článku (0)