Aký je význam trojstupňového vysokoškolského vzdelania?

Na úvod: V rámci tohto článku vychádzame z predpokladu, že trojstupňové vysokoškolské vzdelávanie funguje na Slovensku podľa akreditácie, a teda rovnako ako v krajinách, od ktorých Slovensko tento systém vzdelávania prebralo. Na Slovensku sa nájdu aj školy, ktoré nespĺňanú akreditáciu a ich kvalita je diskutabilná. Tým sa venovať v tomto článku nebudeme.

Začnime základnými otázkami:

• Aký význam majú tri stupne vysokoškolského vzdelania a aký je medzi nimi rozdiel?

• Ktoré školy môžu poskytovať aký stupeň vysokoškolského vzdelania?

• Kedy je správne ukončiť štúdium na vysokej škole? (po ktorom stupni vzdelania?)

• Prečo najviac slovenských študentov ukončí školu absolvovaním druhého stupňa?

• Aké rozdielne preferencie sú medzi absolventami trojstupňového vzdelávania na Slovensku v porovnaní s inými krajinami?

Tri stupne vysokoškolského vzdelania na Slovensku

Každý stupeň vysokoškolského štúdia poskytuje pre absolventa určitú množinu schopností a znalostí v danom študijnom odbore. Stupne vysokoškolského vzdelania na seba nadväzujú, takže uchádzač o štúdium druhého stupňa musí najskôr absolvovať štúdium prvého stupňa. Rovnako to platí aj pre štúdium na treťom stupni. Študent síce nemusí absolvovať všetky stupne na tej istej škole, ale podmienkou prijatia na druhý stupeň vysokoškolského štúdia v  študijnom odbore je mať ukončené vzdelanie predchádzajúceho stupňa v rovnakom alebo podobnom študijnom odbore. Vyšší stupeň vzdelania v sebe teda automaticky zahŕňa všetky predchádzajúce stupne. Vďaka stupňovitému systému môže absolvent tretieho stupňa vykonávať činnosti vyžadujúce len prvý stupeň vzdelania, ale aj činnosti vyžadujúce tretí stupeň vysokoškolského vzdelania. V praxi sa preto v rámci inzerátov pre uchádzačov o zamestnanie zvyčajne uvádza len minimálny stupeň vysokoškolského vzdelania, ktorý je potrebný na konkrétnu pracovnú pozíciu.

Každá vysoká škola sa môže rozhodnúť, v ktorých odboroch bude študentov vzdelávať, a tiež ktoré stupne vzdelávania v ktorom odbore poskytne. Niektoré školy poskytujú len prvý stupeň, niektoré len druhý stupeň. Vysoké školy, ktoré poskytujú aj najvyšší tretí stupeň vzdelania, sa zvyčajne označujú ako univerzity. Je to z dôvodu, že sa okrem vzdelávania venujú aj výskumu. Výskum je základná zložka vzdelávania na treťom stupni, no poďme na to postupne odspodu.

Aké sú rozdiely medzi stupňami vysokoškolského vzdelania ?

 Skúsme si porovnať, čo sa očakáva od ktorého stupňa vzdelania.

Prvý stupeň vysokoškolského vzdelávania sa označuje ako bakalársky stupeň a absolvent je bakalár. Absolvent prvého stupňa získa absolvovaním štúdia potvrdenie o tom, že je schopný vykonávať odborné činnosti v danom odbore. Formálne sa toto potvrdenie nazýva diplom, a ním môže preukázať svoju kvalifikáciu na pôsobenie v odbore. Nie je však pravda, že len človek s diplomom z daného odboru môže pracovať v odbore. Nie všetky pracovné pozície vyžadujú vysokoškolský diplom. Napríklad aj človek bez titulu z informatiky môže pracovať ako informatik, ale nie na pozíciách, ktoré vysokoškolské vzdelanie v odbore informatika vyžadujú. V realite má absolvent prvého stupňa vysokoškolského vzdelania o niečo viac možností pôsobiť v danom odbore, lebo vie lepšie preukázať svoju odbornosť.

Druhý stupeň vzdelania (magisterský, inžiniersky a v prípade lekárov doktorský) je stupeň vzdelania, kedy človek úspešným absolvovaním štúdia získa nielen potvrdenie o možnosti pôsobiť v danom odbore (čo je súčasť prvého stupňa), ale je tiež oprávnený vykonávať túto činnosť samostatne bez dohľadu inej osoby. To v praxi zvyčajne znamená, že absolvent prvého stupňa vykonáva prácu, ktorú mu zadáva človek s dosiahnutým vzdelaním druhého stupňa. A tento človek ju nielen kontroluje, ale ručí za to, že bola vykonaná správne. Zjednodušene povedané: bakalár vykonáva prácu, ale potrebuje mať pri sebe niekoho, kto sa za výsledok zaručí. Ak chce niekto podnikať v danom odbore, mal by mať minimálne druhý stupeň vzdelania. Toto pravidlo „dozoru a ručenia za kvalitu“ sa v každej oblasti uplatňuje inak. Niekde je to prísnejšie, niekde je to benevolentnejšie.

V niektorých prípadoch sú prvý a druhý stupeň vzdelania spojené do jedného, a teda absolvent získa vzdelanie prvého a druhého stupňa spoločne po absolvovaní takéhoto študijného programu.

Tretí stupeň vzdelania je výskumný. Schopnosť realizovať výskum predstavuje prinášať nové a doteraz nepoznané poznatky, vrátane ich overenia v praxi. Zatiaľ čo absolvent prvého a druhého stupňa je schopný vykonávať prácu v rámci toho, čo si dokáže naštudovať na základe existujúcich poznatkov (teda čo už niekto predtým vymyslel a overil), výskumník prináša niečo nové a doteraz nepoznané. Výskum ma vysokú hodnotu pre spoločnosť v každom odbore. Aby človek dokázal prinášať kvalitný výskum, musí sa naučiť, ako sa výskum v jeho odbore správne realizuje. Medzi základné schopnosti absolventov tretieho stupňa patrí práve schopnosť čítať výskumné články, vedieť overiť nové metódy a tiež rozoznať, či je výskum akceptovateľný a nové poznatky sú vhodné a bezpečné na použitie v praxi.

Kedy je správne ukončiť štúdium na vysokej škole?

Záleží, aké má študent životné ambície. Skúsme sa najskôr pozrieť na to, ako to na Slovensku zatiaľ vyzerá.

Prečo najviac študentov u nás ukončí vysokoškolské vzdelávanie po dosiahnutí druhého stupňa?

Krátka odpoveď: lebo sa tak sami rozhodnú, alebo za nich niekto rozhodol. Každý môže študovať toľko a tak dlho, koľko chce :)

Dlhšia diskusia: pravdepodobne to súvisí s viacerými prvkami slovenskej spoločnosti. Na území Slovenska sme až neskôr prevzali trojstupňový model vzdelávania, ktorý pochádza zo západných krajín, a nie všetci sa s ním stotožnili. Tradičná dĺžka štúdia sa najviac podobá kombinácii prvého a druhého stupňa. Problémom je taktiež samotná adaptácia Slovenska na zahraničný model, ktorá nie je ideálna, a v mnohých prípadoch je pre študenta jednoduchšie absolvovať prvé dva stupne po sebe a potom ísť pracovať. V zahraničí sa oveľa viac pozerá na význam troch stupňov, a preto si aj študenti podľa toho určujú, ako dlho budú študovať. Často si štúdium rozdelia, a druhý stupeň absolvujú až po niekoľkých rokoch praxe v odbore. U nás sa viac preferuje životný štýl, že človek študuje kým je mladý, a keď raz školu opustí, zvyšok života bude už len pracovať.

Aký je pomer absolventov vysokoškolského štúdia inde?

Zatiaľ čo u nás je najviac absolventov druhého stupňa, v mnohých západných krajinách je to úplne naopak. Absolventov druhého stupňa je najmenej. Najviac ľudí absolvuje len prvý stupeň, aby mali základný stupeň odbornosti v danom odbore a potom nastúpia na pracovné pozície daného odboru. Po získaní praxe v danom odbore sa môžu rozhodnúť, či sa ešte vrátia do školy a absolvujú ďalšie stupne, alebo nie. Celkovo je pohľad na vzdelanie dosť odlišný.

Na tieto rozdiely pravdepodobne vplývajú aj viaceré mýto o vzdelávaní. Toto sú jedný z častých mýtov ohľadom správneho ukončenia vysokej školy:

• Titul bakalár má človek, ktorý ešte nedokončil celú vysokú školu.
• Ukončenie vysokej školy sa dosiahne získaním titulu inžinier, magister alebo doktor.

Ako už vieme, vysokoškolské vzdelanie má tri stupne. Človek s titulom bakalár je tiež absolvent vysokoškolského vzdelania, hoci sa rozhodol, že nepotrebuje alebo nechce študovať viac. Pre každého je správne ukončenie školy niekde inde. 

Ktorým stupňom ukončiť vzdelanie? (rada na záver)

Každý študent je samostatná osobnosť, a musí si vybrať, koľko je ochotný študovať. Niekomu stačí prvý stupeň, a bude spokojný. Niekto má ambície prinášať inovácie a venovať sa výskumu, niekto chce pôsobiť samostatne. Na základe vlastných požiadaviek na svoj život sa treba rozhodnúť.