Citáty a múdrosti - Chalíl Džibrán

kto netrávi svoje dni v kráľovstve snov, je otrokom dní pravda je však podobná hviezdam, zažiari len na temnom pozadí noci život a smrť sú ako rieka a more, zveličovanie je pravda, ktorá stratila nervy, veľkodušnosť znamená dávať viac, ako môžete a hrdosť je vziať menej, ako potrebujete, veľká, prírodu prekonávajúca pravda neprichádza rozprávaním od jednej bytosti k druhej, pravda hľadá ticho, aby milujúcej duši zjavila svoj naozajstný význam, včerajšok je iba dnešná spomienka, zajtrajšok je dnešný sen, v každej zime väzí chvejúca sa jar a za závojom každej noci sa schováva rozosmiate ráno, unavení a znudení vravia, že krása je nežný šepot, čo znie v našej duši, to najlepšie čo v sebe nosíš, vyhraď pre svojich priateľov, stromy sú básne, ktoré zem píše do neba, realita druhého človeka nespočíva v tom, čo vám odhalí, ale čo vám nemôže odhaliť, preto, ak by ste ho chceli pochopiť, nepočúvajte to, čo hovorí, ale radšej to, čo vám nehovorí, priateľstvo je vždy sladká zodpovednosť, nikdy príležitosť, práca je zviditeľnená láska, a keď neviete pracovať s láskou, ale iba s nechuťou, je lepšie, aby ste nechali svoju prácu a sedeli pri bráne chrámu a žobrali o almužnu od tých, ktorí pracujú s radosťou, považujú ma za šialenca, pretože nechcem predať moje dni za zlato, a ja si myslím, že oni sú šialenci, pretože si myslia, že moje dni majú nejakú cenu, pochybnosť je príliš osamelá bolesť nato, aby vedela, že viera je jej sestra dvojča, ochrana práv druhých je ten najvznešenejší a najkrajší cieľ ľudskej bytosti, nežnosť a dobrota nie sú známkami slabosti a zúfalstva, ale výrazom sily a rozhodnosti, nepoznám absolútnu pravdu, ale pokorne sa staviam proti svojej neznalosti a v tom spočíva moja česť a moja odmena, nechcem mať nič spoločného s múdrosťou, ktorá nepozná slzy, s filozofiou, ktorá sa nevie smiať a s veľkosťou, ktorá sa nevie skloniť pred deťmi, neha a milota nie sú znakmi slabosti a zúfalstva, ale prejavmi sily a rozhodnosti, na pochopenie srdca a mysle nejakého človeka sa pozerajte nie na to, čo už dosiahol, ale o čo sa usiluje, múdro hovoriť je ťažké, ale múdro mlčať je ešte ťažšie, mnohé učenia sú ako okenná tabuľa, vidíme cez ňu pravdu, ale oddeľuje nás od skutočnosti, mlčať som sa naučil od tárajov, toleranciu od netolerantných ľudí, zdvorilosť od bezočivcov a je zvláštne, že nie som vďačný ani jednému z týchto učiteľov, milujte sa navzájom, ale nerobte z lásky okovy, radšej nechajte, aby bola vlniacim sa morom medzi brehmi vašej duše, stojte pri sebe, ale nie príliš blízko, pretože stĺpy chrámu stoja samy pre seba a dub a cyprus nerastú v tieni jeden druhého, malá skala zadrží veľkú vlnu, ľudia si občas naivne myslia, že láska je plodom dlhodobého zväzku muža a ženy a dlhodobého dvorenia, láska je však skôr dcérou duševného súladu, ak sa dve blízke duše stretnú, vzniká láska v jednom okamihu, ak láska nevznikne odrazu a nečakane, nevznikne ani po rokoch ba ani po stáročiach, len zlepšovať minulosť ešte nie je žiadny pokrok, skutočný pokrok znamená pohybovať sa vo smere budúcnosti, láska sa snaží milovanú bytosť vlastniť, nekonečná láska miluje kvôli sebe samej, krása je večnosť hľadiaca na svoj obraz v zrkadle, ale vy ste večnosť a vy ste zrkadlo, krása je tajomstvo, ktorému rozumie náš duch, na ktorom sa občerství a pod dojmom ktorého sa rozvinie, keď sa lúčiš s priateľom, neplač, pretože jeho neprítomnosť ti ukáže to, čo v ňom máš najradšej, keď priateľ vyjadruje pred tebou svoju myšlienku neskrývaj pred ním vlastný názor, či je to súhlas, či odmietnutie, ale aj keď mlčí, nech tvoje srdce načúva jeho srdcu, lebo v priateľstve každá myšlienka, želanie i nádej sa rodia v tichu a odovzdávajú sa s veľkou radosťou, keď je učiteľ naozaj múdry, nevyzve vás, aby ste vstúpili do domu jeho múdrosti, ale zavedie vás na prah vášho vlastného ducha, keby nebolo hostí, všetky domy by boli hrobmi, kde budete hľadať krásu a ako ju nájdete, ak sama nebude vašou cestou a vaším sprievodcom? je dobré ísť a dať, keď nás poprosia, ale je lepšie dávať bez prosby, z pochopenia, iba ak daruješ seba samého, miluješ skutočne, dôvera je oáza v srdci, do ktorej karavána myslenia nikdy nedôjde, ak ťa druhý urazí, možnože zabudneš na urážku, ale ak ty ho urazíš, budeš si to vždy pamätať, ak prezradíš svoje tajomstvá vetru, nesmieš obviňovať vietor za to, že ich prezradil stromom,