Citáty a múdrosti - Friedrich Nietzsche

všetky múdrosti Friedrich Nietzsche

ktoré dieťa by nemalo príčinu plakať nad svojimi rodičmi? láska k jednému človeku je barbarstvom, lebo jestvuje na úkor všetkých ostatných, láska nie je slepá, hoci aj býva oslepená ohňom, ktorý sama vyvoláva, ľudská duša sa podobá na letokruhy stromu, manželstvo je obdobie ľudského života, keď je žena šťastná a muž ženatý, manželstvo je obyčajne také cenné ako tí, ktorých spája - obyčajne teda nestojí za nič, morálka je štábny inštinkt u jednotlivca, musíme prekonať kresťanstvo ako morálku otrokov nesamostatných ľudí, aby sme urobili miesto nadčloveku, mužovo blaho sa volá: ja chcem, ženino blaho sa volá: on chce, myšlienka na samovraždu je silný útešný prostriedok, človek s ňou prežije hociktorú zlú noc, na našich školách niet ani stopy po učení sa mysleniu, na niektorých pracoviskách venujú medziľudským vzťahom toľko času, že stratia vzťah k práci, najlepším spôsobom, ako začať každý deň, je pri prebudení myslieť na to, či dnes môžeme spraviť radosť aspoň jednému človeku, najpresnejšími znameniami doby sú štýl a duch listov, najskôr si treba položiť otázku: veríš, že sa s touto ženou budeš až do staroby dobre zabávať? všetko ostatné v manželstve je prechodné, ale väčšinu času zaberajú rozhovory, najväčšie myšlienky sú najväčšími udalosťami, nakoniec človek miluje svoju túžbu, a nie to vytúžené, národ je okľukou prírody, ako sa dostať k šiestim - siedmim veľkým mužom, nebezpečenstvo reči pre duchovnú slobodu tkvie v tom, že každé slovo j e vlastne predsudkom, nie láska k ľuďom ale bezmocnosť ich lásky k ľuďom bráni dnes kresťanom nás – upaľovať, nie nedostatok lásky, ale nedostatok priateľstva zaviňuje nešťastné manželstvo, nie to, že si ma oklamal, ale to, že ti už neverím, mnou otriaslo, niet hrdinských dôb, sú len hrdinskí jednotlivci, originálni duchovia sa nevyznačujú tým, že vidia niečo nové, ale staré a všetkými poznané vidia v novom svetle, počúvajte ma dobre, lebo vás učím, ako byť nadčlovekom! nadčlovek je zmyslom zeme! človek je len lanom medzi zvieraťom a nadčlovekom - lanom napnutým nad hlbokou priepasťou, pomätenosť je u jednotlivcov vzácnosťou, ale u skupín, strán, národov a časov poriadkom, potešenie prináša len polovičné vzdelanie, pozeráte dohora, ak túžite po povznesení, ja pozerám nadol, lebo povznesený som, kto z vás sa dokáže smiať a zároveň byť povznesený? poznanie by nás lákalo oveľa menej, keby na ceste k nemu nebolo treba prekonávať toľko hanby, pracovitosťou sa nedá veľa vynútiť, keď je hlava tupá, pravý muž chce dve veci - nebezpečenstvo a hru, preto chce ženu, najnebezpečnejšiu hračku, pre priemerného je priemernosť šťastím, predierajú sa k vrcholu ako zvery, potiaci sa ako hlúpi, zabudli im povedať, že cestou môžu obdivovať krásu krajiny, prekážka je stimulom vôli k moci, presvedčenia sú nebezpečnejší nepriatelia pravdy ako klamstvá, presvedčenie je viera, že na istom stupni poznania sme našli definitívnu pravdu, prvou objaviteľkou je najčastejšie celkom obyčajná a bezduchá náhoda, rok treba mlčať, aby sa človek odnaučil tárať a naučil sa hovoriť, rovnaké afekty sú u mužov a žien predsa len odlišné tempom, preto si muž a ženba neustále nerozumejú, smelosť, ktorá útočí, ubíja ešte aj smrť, keď vraví: bol toto život? dobre! ešte raz!, strach klame a ty mu veríš, strašidelné zážitky vnucujú otázku, či ten, kto ich prežíva, nie je niečím strašidelný, svet vzniká a zaniká, ale nikdy nezačal vznikať a neprestane zanikať, šialenstvo sa u indivídua objavuje zriedka, ale v skupinách, národoch a epochách je pravidlom, ten, kto má dôvod na svoj život, vydrží takmer všetko, tento mysliteľ nepotrebuje nikoho, aby s ním polemizoval, polemizuje sám so sebou, to nech je vašou cťou, vždy väčšmi milovať, ako ste milovaní a nikdy nebyť tými druhými, to som spravil ja – hovorí moja pamäť, to som nemohol urobiť ja – hovorí moja hrdosť a zostáva neoblomná, nakoniec – pamäť ustúpi, to, čo ma nezničí, to ma podporí, učiť sa nevidieť seba je nutné, aby sme mohli vidieť mnoho vecí,