Citáty a múdrosti - Pierre Abbé

ak je môj život ustavičným opytovaním, je to preto, lebo vo mne dozrieva istota, že boh je láska, aby som mal túto istotu, musel som prejsť radikálnymi pochybnosťami, ako napojiť život na radosť? kde nájsť zdroj energie? je iba jeden prostriedok: lojálne hľadieť na realitu a cez ňu na všetko, čo zjavuje, ale aj na všetko, čoho je znamením, ak sa totiž zriekneme tajomstva, tak si priznajme, že všetko je zrazu absurdné a ty i ja existujeme bez dôvodu, božie prejavy nežnosti sa nedostávajú iba tým, čo urobili sľub čistoty, prichádzajú tisícorakými spôsobmi k tomu, kto sa dokonale úprimne púšťa do hľadania, cestu celého života vrúbia osoby, nie je to cesta púšťou, je to cesta medzi nespočetnými ľudskými bytosťami a človek ňou prechádza najčastejšie bez poznania ich skrytých bohatstiev, keď človek vloží svoju ruku do ruky biednych, vo svojej druhej ruke nájde božiu dlaň, láska vyvoláva extázu, je to dej, pri ktorom sa človek ocitne mimo seba, láska ťa vyloží von, aby si znamenal viac, milovať milosrdnou láskou nie je iba dávať, to je aj byť ranený ranou druhého, znamená to spojiť všetku svoju energiu s tou ich na uzdravenie zo zla, ktoré sa stalo mojím, niektoré chvíle sú pre nás poznačené milosťou: sochár, ktorý poznamenáva našu osobnosť zásahom dláta, pracuje dôstojne, každá situácia, ku ktorej sme sa postavili čelom, nás poznačuje, nikdy sa nemožno dať absolútne spoznať ani spoznať iného, vždy ostáva niečo nevyslovené, nevyjadriteľné, ten, ktorý nás opúšťa, nás však v smrti začína spoznávať do najintímnejšej hĺbky cez poznanie, ktoré má o nás boh, oslňujúca krása slobody nie je v tom, že nás oslobodzuje od niečoho, ale pre niečo, pre to, aby sme milovali a boli milovaní, peklo je samota toho, kto si absurdne chcel postačiť sám, postavenie ženy sa zmenilo, muž nie je ten, kto vždy rozkazuje, ale kto musí viesť dialóg, je náročnejšie žiť v ustavičných vzájomných konzultáciách, než byť ´rotmajstrom´, prečo by sme sa mali čudovať, že nám boh posiela svojich anjelov do služieb, keď nám poslal vlastného syna? samota nie je javom len kňazského života, aj pri najužšom spojení medzi manželmi nič nemôže zabrániť chvíľam mučivej samoty, je príležitosťou vychutnať, i keď sa pri nej objavia slzy, tajomné prijímanie božej nežnosti, škandálom zla je, že naň zabúdame, a tak sa stávame jeho komplicom, vykonávať si povolanie človeka znamená vystaviť sa v istých chvíľach riziku, odpútať sa sčasti od seba samého a venovať sa trápeniam, ktoré nás obklopujú, život je trocha času, ktorý bol daný našej slobode, aby sme sa naučili milovať a tak sa pripraviť na stretnutie s večnou láskou,