po určitom čase sa vrstva hrdze stáva ochranou, po určitom čase si mýlime to, čo nebolo, s tým, čo mohlo byť, pod touto chabou myšlienkou sa papier pýta: len pre toto som sa zrodil? poďakujme slnku, aj keď na nás svieti neúmyselne, podľa mňa je holá pravda nemorálna, poďme za vlastným osudom, keď sme sa už narodili, podmorské útesy, najnebezpečnejší sú nepriatelia, ktoré sa nedokážu vynoriť nad hladinu, poézia je rosa blýskajúca sa na slnku, próza života začne, keď nás rosa zmáča, poézia sa zrodila tej noci, keď človek začal premýšľať o mesiaci s vedomím, že je nepožívateľný, poézia utrpenia, ach, tí básnici, ktorí si ešte nájdu čas na zrýmovanie bolesti, pokúsim sa zabudnúť, len mi to pripomeňte, pokúšam sa predbehnúť čas aspoň o jednu výplatu, pokým nebol vystavený úmrtný list, nikoho nemožno považovať za mŕtveho, poradíme sa s kompasom, určite nás nasmeruje na sever, my sa vydáme na juh, poraziť znamená presvedčiť, poslali sme toľko poslov na druhý svet, ani jeden sa nevrátil, musí tam byť veľmi dobre, posledné ideály skončili tragicky, utopili sa v hlbokom pohári sebauspokojenia, posledné želanie obesenca: bezváhový stav, povinná spása, povrazolezci tvrdia, že vedú vyrovnaný život, pozná mesiáš pojem „akademická štvrťhodinka“? požívali kompas len na to, aby si zmerali zblúdenie, pravda zvíťazila, na váhach je lož ľahšia, pre moc neexistuje zvieracia kazajka, pre nás slnko zapadlo, hory ho vidia i naďalej, pre niektorých obrúčka znamená zlatú nulu, prečo musia byť levy v klietke? aby ich nikto neukradol, prečo sa aj päťdesiate výročie prvého sobáša volá zlatá svadba? prečo so mnou súhlasia? pretože sa našli v mojom falošnom zrkadle, to ich odráža takých, akými by chceli byť, prečo starí gréci postavili toľko zrúcanín? prečo z hliny? človek mal byť urobený z nehrdzavejúcej ocele, predstavivosť čitateľov a tlačové chyby dajú aforizmom nový zmysel, premýšľam viac ako osem hodín denne, myslíte, že sa mi to započíta do penzie? prepojenosť: drevo živí oheň a oheň živí požiarnikov, pri niektorých veršoch začneš ľutovať nepoškvrnenú belosť papiera, pri rybárčení sa výborne uvoľním, na druhý deň som taký uvoľnený, že by som najradšej zase šiel na ryby, pri spoločnom nešťastí sú ľudia solidárnejší ako pri spoločnej radosti, pri stroskotaní sa ako poslední utopia optimisti, priateľ, nepriateľ môjho nepriateľa, priateľská rada: keď si sa už dostal k medu, nepovažuj sa hneď za medveďa, príliš veľa svetla oslepuje, teda, robí tmu, príroda je láskavá, necháva nás zostarnúť, aby sme prestali smútiť za životom, prometeus sa obetoval, aby sme si mohli pokojne zapaľovať cigarety, proroci, čím lepšie ich platia, tým optimistickejšie znejú ich proroctvá, prvá reakcia, ktorú v nás vyvoláva zlá správa, je poslať ju ďalej, pyramídy, ach, toľké investície pre hermetické zachovanie mikróbov z dávnych vekov, rastliny v tieni nemajú na výber: buď rýchlejšie rastú alebo zahynú, raz príde deň, keď už nebudeme ani starí, raz vľavo, raz vpravo, tak postupuje had, realita, zjavuje sa mi zriedka, aj to iba vo sne, reumatizmus, matuzalema boleli kolená pri každej zmene epochy, riaditeľ bol odrazu taký láskavý, že keby som bol v tej chvíli umrel, možno by ma aj nechal odviezť na cintorín na podnikovom aute riadny pahorok musí mať aspoň jednu dolinu, rovnováhu nachádzam, až keď prídu na mňa mdloby, rozsievame štedrosť v nádeji, že nám zarodí vďačnosť, ryba plávajúca vo vlastných slzách, s očami upretými na hviezdy ideálov nevidíme, že šliapeme po tráve a kvetoch, s takými bokmi by sa pred desiatimi tisícami rokov mohla stať bohyňou plodnosti, samovrah sa nebojí smrti, bojí sa života, samovražda je zločin, samovrahov by mali vzkriesiť a prísne potrestať, sizyfos nezomrie od únavy, ale od nudy, skláňam sa pred ľuďmi s mozoľmi s podmienkou, že ich majú na rukách, skôr ako sa naučíme hrať sa na život, musíme sa naučiť hrať sa na školu, skôr ako začneš vyjednávať s vlkom, nasaď mu náhubok, skromný potôčik s brehmi veľtoku, skúma vlastný životopis cez mikroskop, preto sa mu zdá byť taký veľkolepý, skús definovať nič, budeš potrebovať veľa slov, skúsený dáva rady, každá rada je preňho novou skúsenosťou, skutočnosť, že žijeme, nemusí byť vždy dôkazom našej existencie, skutočný časopis je ten, ktorý zverejňuje moje veci, skutočný humorista musí vzbudzovať smiech tým najvážnejším spôsobom, sláva je ako voda, jeden pohár ti uhasí smäd, v prúde sa však utopíš, slávikovi chýba už len krok k dokonalosti, hovorí pes, aká škoda, že nevie štekať, smäd skracuje prípitky, sme ochotní ponúknuť všetko, najmä keď nám už takmer nič nezostalo, sme si príliš podobní, aby sme si mohli rozumieť, sme zhovievaví k diablom iných náboženstiev, smrť ábela, kainovo povýšenie, smrť, je to bodka alebo čiarka? sňali volovi jarmo a teraz chcú, aby ochotne ťahal voz, snívam o rozhovore medzi štyrmi očami, s ľudstvom, som rád, že viem ešte plakať, som sám sebe šéfom, ale nie vždy sa poslúcham, som veľmi unavený, vidím hrob a je mi ľúto, že nie je prázdny, spisovateľ, podobne ako frivolná žena, predáva svoje drobné intímnosti, spýtali sa ma, odkiaľ beriem tieto myšlienky, s hanbou priznávam: z vlastnej hlavy, súkromného vlastníctva, stabilita znamená stagnáciu, stálosť, možnosť kameňa byť kameňom, staroba, žiaľ, neznamená len skúsenosti, znamená aj sklerózu, starostlivo si uchovávajme rodné listy, môžeme nimi kedykoľvek zdôvodniť svoju existenciu, sťažuje sa môj vlastný tieň, že mu bránim vidieť slnko, storoční, postrach dôchodkových poistení, strach ochromuje, na útek treba riadny kus odvahy, strach z tmy neznamená vždy túžbu po svetle, stratil som sa, stále narážam na ideály iných, strhol som katovi masku, bol celý uplakaný, strom šťastia, jeho plody sa neráňajú kameňmi, stromy sa zhovárajú s vetrom, pokúšam sa to preložiť, stúpil som iba na jednu nohu a všetci bosí začali nariekať, stvorenie sveta, kvalitatívna zmena chaosu,
Slovenský jazyk
Anglický jazyk
Ukrajinčina (ukrajinský jazyk)